Aký je rozdiel medzi Slovenskou televíziou a Maticou slovenskou? Verejnoprávna televízia opakuje programy staré päť rokov, Matica sa vracia k témam, ktoré boli aktuálne pred sto päťdesiatimi rokmi. A kým riaditeľ STV sa mení každé dva roky, šéf Matice každých dvadsať.
Iredenta večne živá
Na prvý pohľad nemá inštitúcia s rodným listom z 19. storočia pre súčasných Slovákov žiaden význam. Nič nebráni vydávaniu kníh a novín v slovenčine, Slováci sa nemusia cítiť etnicky ohrození, keďže už šestnásť rokov sú štátotvorným národom.
Tajomník Matice slovenskej Peter Mulík pripúšťa, že práva väčšinového národa vyplývajú sami zo seba a nie je ich potrebné legislatívne vymedzovať. Napriek tomu matičiari stále cítia ohrozenie. „Akékoľvek iniciatívy spochybňujúce suverenitu a celistvosť Slovenskej republiky zo strany veľkomaďarskej iredenty sú odsúdeniahodné a Matica slovenská bude čeliť ich prienikom na suverénne územie Slovenska,“ uzniesli sa členovia valného zhromaždenia pred dvomi rokmi.
Dopátrať sa k odpovedi, kto veľkomaďarskú iredentu reprezentuje, nie je jednoduché. „Nie som kompetentný interpretovať uznesenia valného zhromaždenia,“ hovorí P. Mulík. A tvrdí, že ohrozenie suverenity nemusí nastať len vplyvom konkrétnych ľudí spoza južných hraníc Slovenska. Ale aj narušením status quo z medzinárodných zmlúv.
Alternatívny výskum
Nebezpečenstvo podľa matičiarov nečíha len spoza južnej hranice. „Prepínam televízne stanice a nepočujem iný dabing ako český. Veď to je choré,“ mieni P. Mulík. Čo na tom, že nezriedka kvalitnejšiemu českému dabingu Slováci v pohode rozumejú. Podľa P. Mulíka by sa mal zakázať. Popularita českých umelcov podľa neho svedčí o nesvojprávnosti slovenskej kultúry. Preto by sa mala definovať „identická slovenská kultúra“ a štát by mal jej nositeľov finančne podporovať.
Posun inštitúcie prapôvodne zameranej na podporu slovenskej literatúry, vedy a umenia k organizácii na ochranu národných záujmov nastal v roku 1997, keď sa novelizoval zákon o Matici slovenskej. Dovtedy mala za úlohu získavať slovaciká, organizovať výskum, styky so zahraničnými Slovákmi a poskytovať štipendijné pobyty pre Slovákov doma aj v zahraničí. Novelou zákona sa jej činnosť upriamila na upevňovanie vlastenectva a prehlbovanie vzťahu občanov k slovenskej štátnosti. Dotácia zo štátneho rozpočtu v roku 1997 predstavovala v prepočte konverzným kurzom viac ako 4,5 milióna eur.
Nespokojnosť s činnosťou Matice prejavovali vlády Mikuláša Dzurindu. „Minister kultúry Milan Kňažko nám odkázal, že nebude podporovať alternatívny historický výskum,“ spomína P. Mulík na kritiku práce matičiarskeho Slovenského historického ústavu. Ktorý vlani, okrem iného, vydal denníky Alexandra Macha a Konštantína Čulena, čelných predstaviteľov vojnového slovenského štátu. Matica si za Dzurindovej vlády pomohla k prežitiu aj úvermi z komerčných bánk.
Obrat nastal s nástupom vlády Roberta Fica. V roku 2008 dvojnásobne vyšší príjem z rozpočtu a grantov (v porovnaní s rokom 2005) potvrdil, že o „alternatívu“ je opäť záujem.
Busty a odpadlíci
Priazeň vládnucich politických špičiek sa prejavuje najmä v častejšej účasti na matičných podujatiach. „Ja viem, že je to na nič, ale ako pamiatku som si ich odložila,“ ukazuje Anna Matejdesová vyblednuté stuhy z vencov, ktoré pred rokom položili Dušan Čaplovič a Milan Čič k pamätnej tabuli pripomínajúcej návrat Slovákov do Tešedíkova.
Sedemnásť percent Slovákov v trojtisícovej obci v okrese Šaľa sú väčšinou potomkovia presídlencov z Dolnej zeme. Ich rodičia sa nasťahovali na gazdovstvá uvoľnené po Maďaroch, ktorí boli po druhej svetovej vojne nasilu vysťahovaní. Prirodzene, že tí, ktorých nevysťahovali, Slovákov práve nevítali.
A najmä v starších ľuďoch tento pocit pretrváva dodnes. „V miestnom rozhlase hrajú len maďarské pesničky. Prečo nepustia aj slovenské?“ pýta sa A. Matejdesová, ktorá v obci vedie miestny odbor Matice. Žiadosť o osadenie už spomenutej pamätnej tabule obecné zastupiteľstvo viackrát zamietlo. Samospráva ustúpila, až keď sa prípad medializoval a začala sa oň zaujímať Bratislava.
Po vybojovaní vlastnej miestnosti na obecnom úrade je najbližšou úlohou miestnych matičiarov osadiť na budove bustu Samuela Tešedíka. „Pomáha nám aj pán Alexander Števík, veľmi sme mu vďační,“ hovorí A. Matejdesová o vedúcom matičiarskeho Strediska národnostných vzťahov. Stredisko podľa výročnej správy Matice slovenskej zhromažďuje na národnostne zmiešanom území materiály o porušovaní zákona o označovaní obcí a jazykového zákona.
No busty ani dvojjazyčné nápisy akoby mladých Slovákov z Tešedíkova nezaujímali. Vekový priemer 147 členov tunajšej Matice je od 40 do 45 rokov. „Mali sme aj odbor mladých. Rozpadol sa pred piatimi rokmi, keď si jeho predseda našiel dievča – Maďarku. Úplne sa obrátil,“ spomína A. Matejdesová.
Rozšíriť členskú základňu sa Matici nedarí ani na celoštátnej úrovni. V minulom roku centrála evidovala 62 825 členov miestnych odborov. O 86 menej ako pred štyrmi rokmi. „Ide o stabilizáciu na vysokej úrovni. Neviem, že by sa iná kultúrna ustanovizeň mohla pochváliť aspoň polovičným alebo štvrtinovým počtom členov,“ myslí si predseda Matice Jozef Markuš.
Dotovaná, no nekontrolovaná
Okrem iredenty a nezáujmu mladých zápasí Matica aj s nedostatkom peňazí. Aspoň tak to vyznieva z e-mailu Ľubomíra Kraľovanského, šéfa informačného ústredia Matice, ktorý poslal na miestne odbory. A omylom aj reportérovi TRENDU, ktorý sa pýtal na činnosť Matice v regiónoch. Podľa „námetov“ Ľ. Kraľovanského mali odbory „vyzdvihnúť pravidelné a nosné podujatia, zvlášť aktivity pre deti a mládež,“ a posťažovať sa na priestorové problémy a neschvaľovanie grantov.
Peniaze z grantov a priama dotácia zo štátneho rozpočtu v súčasnosti tvoria viac ako polovicu príjmov Matice. Zvyšok dopĺňajú príjmy z prenájmu a predaja publikácií, dividendy vyplácané martinskou tlačiarňou Neografia, v ktorej je Matica väčšinovým vlastníkom, a zisk z činnosti Vydavateľstva Matice Slovenskej. Väčšinu na výdavkovej strane tvoria mzdy a poistenie. Podľa výročných správ sa vedeniu inštitúcie za ostatných päť rokov podarilo len dvakrát nevyrobiť dlh.
Hospodárenie inštitúcie nikto nekontroluje. Ministerstvo kultúry to nemá v kompetencii, keďže Matica je samostatný verejnoprávny subjekt a Najvyšší kontrolný úrad SR to zase podľa jej hovorkyne Lenky Nosáľovej nemal a ani nemá v pláne. A pritom by bolo čo kontrolovať. TREND si napríklad všimol, že v posledných troch výročných správach sumár jednotlivých položiek vo výdavkoch je nižší ako celková zverejnená suma. Vysvetliť, na čo išli peniaze, ktoré sa nezmestili ani do kolónky „iné výdavky“, by podľa P. Mulíka mohla riaditeľka finančného útvaru. No tá práve čerpala dovolenku.
Avantgardná budúcnosť
Neprehľadnosť v hospodárení Matice slovenskej nevonia ani ministerstvu kultúry. „Bolo by vhodné v budúcom volebnom období presne naformulovať systém financovania Matice,“ napísal TRENDU minister Marek Maďarič. A dodal, že jej vedenie by malo nanovo formulovať priority inštitúcie.
V podobnom duchu sa začiatkom augusta na Matičných dňoch vyjadril premiér Robert Fico. Okrem chvály odzneli slová o strnulosti a neschopnosti pritiahnuť mládež: „Privítal by som v Matici slovenskej mladých vedcov, aby boli avantgardou slovenskej jazykovedy, aby Matica stála na čele nových pohybov slovenského umenia.“
Podporovať umenie a literatúru by mala Nadácia Matice slovenskej, na ktorej vznik v roku 1992 prispeli Tatra banka, Všeobecná úverová banka, Slovnaft či Východoslovenské železiarne. No ako vidieť z výročných práv Nadácie, väčšina peňazí ide na majálesy, vatry zvrchovanosti a folklórne podujatia organizované miestnymi odbormi Matice. Žiadosť o príspevok má formát jedného hárku A4 a hodnotiace kritériá neexistujú.
Podpora kultúrnych akcií by podľa politológa Martina Klusa z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela mala byť pre Maticu ťažiskovou. „Je to klišé, že na národnostne zmiešanom území Slovenska nedochádza k nedorozumeniam a k napätiu,“ hovorí politológ. Podľa neho to nie je pravda a nie raz došlo k situácii, keď etnicky jednoliate obecné zastupiteľstvo nevedelo nájsť peniaze na kultúrnu akciu menšinového slovenského obyvateľstva. Príčinou takéhoto stavu je podľa neho aj zneužívanie národných tém a samej Matice politickými stranami. Pripomienkové akcie často skĺznu do nezmyselných politických šarvátok na regionálnej úrovni.
M. Klus si myslí, že Matica má miesto aj v 21. storočí, no musí sa zbaviť extrémistických názorov, aby získala širšiu podporu spoločnosti. A tá má dnes ďaleko od masovosti. Vlani Matica vyhlásila verejnú zbierku na projekty podpory miestnej kultúry. Dostala 30 jednoeurových esemesiek.
Zdroj: tabula
Foto - Milan David
