Vlády a banky v Európskej únii zápasia s rastúcimi nákladmi na riešenie následkov prírodných katastrof, akými sú záplavy, lesné požiare a ničivé búrky. Predsedníčka Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) Petra Hielkema varuje pred súvisiacimi rizikami, ktoré môžu podkopať finančnú stabilitu miestnych bánk.
Klimatické zádrhy
Problémy EÚ spojené s extrémnym počasím umocňuje napríklad aj jej neschopnosť splniť klimatické ciele pre rok 2030. Európska komisia stále verí, že blok dovtedy zníži emisie skleníkových plynov o 55 percent. Odhady Európskej environmentálnej agentúry (EEA) ale hovoria niečo iné. Súčasné politiky členských štátov by mohli viesť k zníženiu emisií do roku 2030 o 43 percent oproti úrovniam z roku 1990. Plánované opatrenia, ktoré ešte neboli zavedené, by toto číslo zvýšili iba na 49 percent. Bloku by tak ešte stále chýbalo šesť percent.
Energetická transformácia EÚ takisto nešla úplne podľa plánov. Počas krízy v roku 2022, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu, stúpla výroba energie z uhlia a iných fosílnych palív, čo dočasne zvýšilo aj emisie a podkopalo roky pokroku. Podiel uhlia na výrobe elektriny vtedy v EÚ vzrástol o 1,5 percentuálneho bodu na 16 percent – najviac od roku 2018. Celková výroba elektriny z uhlia v EÚ vzrástla v roku 2022 o sedem percent, čo podľa údajov think-tanku Ember viedlo k nárastu emisií oxidu uhličitého v energetickom sektore o takmer štyri percentá.
Dochádza im dych
V troch rokoch do roku 2023 vynakladala EÚ na riešenie prírodných katastrof v priemere 44,5 miliardy eur. To je vyše dvojnásobne viac než v predchádzajúcom desaťročí, keď bol ročný priemer 17,8 miliardy eur. Za posledných 42 rokov spôsobili prírodné katastrofy bloku straty v hodnote 900 miliárd eur. Len zhruba štvrtina bola poistená, pričom úroveň krytia ďalej klesá. Náklady na nepoistené straty väčšinou musia znášať vlády členských štátov.
Dokonca až dve tretiny Slovákov majú neaktuálne a nesprávne nastavené poistné zmluvy. Podpoistenie pritom znižuje možnú náhradu škody, pripomenuli odborníci.
P. Hielkema varovala, že rastúca neschopnosť domácností poistiť si nehnuteľnosti predstavuje výzvu nielen pre rodiny, ale aj banky, ktoré tento majetok držia vo svojich súvahách. „Väčší počet domácností si nebude schopný poistiť domovy. Narastajúce straty spôsobené prírodnými katastrofami by mohli destabilizovať banky,“ dodala pre Financial Times.
Snaží sa pomôcť
EIOPA v snahe zmierniť závažnosť situácie koncom januára zvýšila úroveň kapitálu, ktorý si musia poisťovne v EÚ odložiť bokom na pokrytie rizík spojených s extrémnym počasím o desať percent, čo viedlo k takmer jednopercentnému nárastu ich celkových kapitálových požiadaviek. P. Hielkema vyjadrila obavy, že rastúca frekvencia a závažnosť prírodných katastrof by mohli v budúcnosti prekročiť kapacitu poisťovní, vlád i bánk.
Predsedníčka EIOPA tlačí na EÚ, aby financovala verejno-súkromné partnerstvo, ktoré poskytuje zaisťovanie rizík prírodných katastrof. Podľa nej by dokázalo znížiť náklady na poistné krytie a zvýšiť jeho dostupnosť v regióne. Okrem toho podporuje aj iniciatívy, v rámci ktorých by poisťovne podmieňovali krytie opatreniami na zníženie rizík. Pomôcť môže aj systém označovania, ktorý by ukazoval, do akej miery sú domy vystavené rôznym rizikám vrátane požiarov a povodní.
Ďalšie dôležité správy
