Zákon, ktorý má brániť legalizácii príjmov z trestnej činnosti, je pomerne prísny. Sledovať podozrivé bankové prevody Slovensko musí, aby si splnilo medzinárodné záväzky. Banky a finančné inštitúcie sú povinné nahlasovať operácie nad určitú sumu. Ak by tak neurobili, hrozí im obrovská pokuta. A nielen to, neohlásenie podozrivých peňažných prevodov môže mať pre povinné osoby aj trestnoprávnu koncovku.

Presne to sa stalo Petrovi R. Súd ho uznal vinným za to, že v období od novembra 2000 do februára 2002 neohlásil neobvyklú obchodnú operáciu, napriek tomu, že takáto povinnosť mu vyplývala z jeho zamestnania a funkcie. Podľa obžaloby spáchal trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti, za čo dostal podmienečný trest štyri mesiace.

Rozsudok Peter R. hneď po vynesení napadol. Vyčítal súdu, že zle vyhodnotil dôkazy, ktoré zakladali jeho vinu. Krajský súd v Nitre však jeho odvolanie zamietol a trest potvrdil. Petra R. by zrejme neminul záznam v registri trestov, a tým aj ťažšie uplatnenie v oblasti, v ktorej pôsobil, nebyť Najvyššieho súdu.

Dovolal sa oslobodenia

Na Najvyšší súd sa Peter R. obrátil s dovolaním. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý môže podať právoplatne odsúdený človek, ak je presvedčený, že v jeho prípade bol porušený zákon. Dovolací senát to spravidla posúdi a v prípade, že dôjde k názoru, že zákon skutočne porušený bol, rozsudok zruší a vec vráti na krajský súd, aby opäť konal a chyby v rozhodovaní napravil.

Ibaže dovolací senát Najvyššieho súdu, ktorý dostal spis Petra R. na stôl, ju vzal do vlastných rúk a odsúdeného rovno oslobodil. Senátu predsedala sudkyňa Gabriela Šimonová a jeho členmi ďalej boli Štefan Harabin a Viliam Dohňanský.

Prečo sudcovia rozhodovali priamo a nevrátili prípad na nižší súd, hovorca Boris Urbančík nespresnil. „Zatiaľ nebolo senátom vyhotovené písomné odôvodnenie k rozhodnutiu,“ uviedol. Nepovedal ani, či je takýto postup podľa predsedníčky súdu Daniely Švecovej v poriadku.

Harabinove disciplinárky

D. Švecová pritom už v minulosti podala disciplinárny návrh na troch spomínaných sudcov za svojvoľné rozhodnutie. Š Harabin, G. Šimonová a V. Dohňanský sa mali dopustiť závažného disciplinárneho previnenia, ktoré podľa nej malo za následok prepustenie Milana M. súdeného za sexuálne násilie.

Š. Harabina a V. Dohňanského predsedníčka navrhla preradiť na súd nižšieho stupňa. Sudkyni G. Šimonovej zase znížiť funkčný plat o 50 percent po dobu šiestich mesiacov.

Š. Harabin čelí disciplinárnym konaniam aj za ďalšie rozhodnutia, ktorými oslobodil policajtov súdených za korupciu. Odôvodnil to tým, že inšpekcia ministra vnútra, ktorá ich vyšetrovala, je nezákonná. Šéfka súdu pre neho navrhuje najvyšší trest – má prísť o sudcovský talár. Pri rozhodovaní mal totiž spojiť dve veci do jedného konania a otvoriť už právoplatne uzavretú kauzu.

Disciplinárne previnenia Š. Harabin odmieta. V minulosti ich komentoval tak, že je stíhaný za právny názor.

Na najnovší prípad oslobodenia Petra R. v dovolacom konaní Š. Harabin pre TREND nereagoval. Na otázky chcel odpovedať len formou autorizovaného rozhovoru s podmienkou, že týždenník TREND uverejní celé jeho odpovede a nebude ich krátiť. Pričom dodal, že mu bude stačiť podobný priestor, aký mala v časopise nedávno jeho nástupkyňa D. Švecová.

S novou šéfkou Najvyššieho súdu robil týždenník interview na aktuálne otázky súdnictva a bol publikovaný na tri strany. Rovnaký rozsah v aktuálnom vydaní TREND nevedel Š. Harabinovi zaručiť.