Ruské tajné služby sa podľa neho stále viac zaujímajú aj o ovplyvňovanie diania v strednej Európe. Na český Nadačný fond proti korupcii dohliada už len zvrchu, lebo sú tam už jeho zdatní nástupcovia. S protikorupčnou agendou sa pokúsil zabojovať o post českého prezidenta. Ako však sám hovorí, neúspešne, lebo bežní Česi korupciu príliš neriešia. To biznismen Andrej Babiš, s ktorým je generál spájaný, sa v českej politike zahniezdil oveľa pevnejšie. No podľa bývalého agenta v nej robí menší vietor, ako pôvodne sľuboval.
Na čo všetko sa treba ešte zo strany teroristov pripraviť? Kam smerujú ich nové tragické plány?
Pracujú na stále skrytejších formách komunikácie. Ak to preženiem, tak pomaly použijú namiesto mobilu aj poštového holuba, len aby boli viac utajení. Čo sa týka prevedenia samotných útokov, obávam sa použitia chemických zbraní. Ono to tu už aj bolo. Útok v tokijskom metre. Biologické a jadrové zbrane - to je na teroristov už priveľa. Ich využitie si vyžaduje ozajstných špecialistov, akých teroristi našťastie nemajú. To už nie je ako plynový granát, ktorý môže hodiť ktokoľvek.
Prečo v poslednom čase islamskí teroristi útočia v Európe skôr samopalmi ako bombami?
Automatické zbrane sa získavajú ľahšie ako nálože. Nelegálnu zbraň si na čiernom trhu kúpia kdekoľvek. Zostrojenie bomby je o niečo zložitejšie. Navyše často zlyhávajú.
Čo by mali robiť bežní ľudia, keď ich na ulici či v koncertnej sále uprostred davu zastihne útok pár mužov so samopalmi?
Preč odtiaľ a čo najďalej. Skrývať sa niekde v mieste útoku nemusí dopadnúť dobre, lebo neviete, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Trebárs na Bali v zábavnom klube najskôr vybuchla jedna bomba, no keď sa tam prišli pozerať zvedavci, vybuchla ešte ďalšia a silnejšia nálož.
Ako ťažko sa hľadajú a vychovávajú dobrí agenti pre tajné služby?
Na prijatie do služieb stačí prejsť bezpečnostnou previerkou a psychotestmi. Otázne potom je miesto zaradenia. Operatívci priamo pre terén musia okrem fyzickej zdatnosti oplývať aj inými nadaniami. Pri množstve inak vhodných ľudí sa napríklad zistí, že nevedia klamať. Sú nervózni a červenejú sa. Ideálny operatívec je introvert, ktorý dokáže v tichosti dlhé hodiny chytať ryby, no keď na to príde, okamžite je z neho hviezda spoločnosti, ktorú si každý obľúbi. Tak neprezradí nič čo netreba a zároveň vytiahne veľa informácií od iných ľudí.
Slovensko, na rozdiel od Česka, má domácu kontrarozviedku i zahraničnú rozviedku zlúčenú do jednotnej civilnej služby - Slovenskej informačnej služby. Nie je niečo vo vnútri väčšieho celku skôr opomínané? Ktorý z modelov je lepší?
Nedá sa povedať, čo je lepšie. Kvalita je v ľuďoch a nie v systémoch, v akých pracujú. Holanďania, ak sa nemýlim, napríklad majú do jedinej svojej tajnej službu zlúčené nielen všetky civilné ale ešte aj vojenskú službu. A majú slušné meno. Izraelčania zasa majú tri a Američania až tucet služieb.
Ako vnímate to, že Slovensko ešte donedávna takmer vôbec neregulovalo predaj znefunkčnených automatických zbraní, ktoré sa dajú rýchlo sfunkčniť?
V tom žiadne veľké zlyhanie nevidím. Organizovaní teroristi hľadajú vždy najľahšiu cestu, ako sa dostať k zbraniam. Na čiernom trhu sa k nim ale dostanú skoro rovnako ľahko, ako k znefunkčneným. Iná strana mince je, že bežne by sa k zbraniam asi nedostali nejakí pomätenci, no k týmto znefunkčneným sa dostať vedia.
Upozorňujú politikov na nebezpečné predpisy tajné služby a ak áno čo sa s ich upozorneniami deje?
No, to je ako hádzať papier do skartovačky.
Islamský štát je teraz asi najväčšou hrozbou stability vo svete, pričom sa hovorí, že najrýchlejšie by ho mohla poraziť prípadná dohoda sunnitskej Saudskej Arábie so šíitskym Iránom, že šíiti majú zelenú naplno zasiahnuť proti tomuto teroristickému zoskupeniu zloženému zo sunnitov. Môže prísť k takej dohode?
Bolo by to ďaleko najefektívnejšie. Arabské armády najlepšie poznajú svoje krajiny a tamojšie obyvateľstvo by sa voči ním nebúrilo. No k takejto dohode nikdy nepríde. Tomu nemôže veriť ani najväčší optimista. Rozpory medzi sunnitským a šíitskym islamom sú tak obrovské, a už si toho v minulosti urobili tak veľa, že k dohode nemôže prísť.
A aké je teda pre koniec teroru na Blízkom Východe reálnejšie riešenie?
Západ tam rozhodne nemôže ísť so svojimi vojakmi sám. Musí tam ísť trebárs práve so Saudami. Vtedy to arabský svet skôr príjme.
Zastavenie utečeneckej vlny sa teraz pravdepodobne spojí aj s rýchlejším vstupom Turecka do EÚ. Čo prinesie Európe, že jej súčasťou bude už aj prvá moslimská krajina?
Ja som Turecku vždy fandil, ale odkedy tam majú terajšiu vládu, už je to z mojej strany trochu iné. Mocenské ambície Turecka rastú a trochu sa obávam, kam až Turkom Európska únia ustúpi. To, ako zaobchádzajú s Kurdmi, nie je úplne férové.
Boj s teroristami z Islamského štátu sa aktuálne premietol aj do zostrelenia ruského bojového lietadla Turkami. Pribrzdí práve toto Rusko v jeho stále odvážnejších mocenských ambíciách? Lebo Turecko ako prvé prestalo akceptovať ruské vyjadrenia o tom, že tam a tam ruské lietadlá či vojaci nie sú. Či, že bombardujú iba Islamský štát.
Takto by som to nevidel. Turci z toho tvrdého postoja podľa mňa totiž veľmi rýchlo vycúvajú. Sami nebudú chcieť úplne popretrhať vzťahy s Ruskom.
Zdroj: Maňo Štrauch
Čo by mal Západ urobiť pre stabilizáciu ukrajinského Donecka a Luhanska?
Ja si myslím, že Ukrajina sa rozdelí. A asi by to bolo aj najlepšie pre samotnú Ukrajinu. Lebo jednoducho tam síce je jedna časť, ktorá má bližšie k Európskej únii, no druhá má bližšie zasa k Rusku.
Nie je to ale o tom, že východ Ukrajiny musel prijať a trpí proruských povstalcov i ruských veriteľov?
Nemusel. Východ ich chcel prijať. To nebola iba nejaká invázia z vonku, ktorú na východe Ukrajiny nikto nechcel.
Ako vidíte budúcnosť Ruska?
Bojím sa toho, že Rusko dnes na rozdiel od Európskej únie preukazuje, že je veľmi odhodlané a že vie samo udávať, čo sa ako bude vyvíjať. Doma v Rusku to má veľkú podporu. Lebo tých Rusov, ktorí si vidia ďalej ako na špičku nosu a ktorí proti tomu protestujú, je len veľmi málo. Väčšine Rusov veľmi chýbalo, že načas neboli vnímaní ako veľmoc. Teraz to znova majú. Obávam sa ale, že takáto Putinova politika nebude úspešná len dovnútra, ale aj navonok. Lebo Rusi, keď sa pre niečo rozhodnú, tak idú po tom dôsledne. Európa nie.
Podobne si idú za svojím iba Američania. Tí sú tiež dôslední. I keď ani Amerika nemôže byť až taká tvrdá ako Rusko. Straty amerických vojakov sú doma v Amerike vnímané oveľa citlivejšie ako v Rusku. Tam sa to príliš nerieši. Najbližšia budúcnosť bude asi taká, že Rusi si udržia svoj vplyv tak v Sýrii, ako aj v Iraku. Rusi jednoducho také veci vedia robiť nenápadnejšie. Robia to tak, že miestni si to ani veľmi nevšímajú a nebúria sa tak, ako sa to Američanom stalo v Iraku. Rusom nejde o to zásadne zmeniť a zdemokratizovať nejakú krajinu. Ide im len o presadenie ich cieľov. A to je vždy ľahšie.
Snažia sa v poslednom období ruské tajné služby v stredoeurópskych krajinách šíriť pozitívnu propagandu o činnosti ruskej vlády tak, ako sa o tom hovorí?
V Česku i na Slovensku to rozhodne je realita. Sú tu jednoznačné signály. Je viditeľné, že Rusi tu dokážu ovplyvňovať čítanosť i predajnosť niektorých médií. Podporujú médiá, kde sa objavuje proruská rétorika. A je viditeľné aj ich zapájanie sa do čitateľských diskusií v iných médiách, ktoré Rusku nie sú naklonené. Snažia sa v tých diskusiách čitateľov preorientovať práve na tie proruské kanály.
Môže mať Rusko dosah aj na tunajších politikov?
V Česku sa o tom špekuluje úplne bežne. V blízkosti nášho prezidenta aj naozaj sú ľudia z českej odnože ruského ropného koncernu Lukoil. Tam je to jednoznačné. Veď základnou prácou všetkých tajných služieb je získať pre spoluprácu ľudí z blízkosti vysoko postavených politikov iných krajín. Takíto ľudia potom nielen vynášajú informácie, čo sa deje vo vnútri cudzích vlád a parlamentov, ale cez týchto takzvaných vplyvových agentov sa dá modelovať a usmerňovať aj samotné správanie politikov.
Venujete sa ešte práci v českom Nadačnom fonde proti korupcii, ktorý založil český biznismen Karel Janeček?
Som tam naďalej členom správnej rady, ale už sa fondu nevenujem až tak intenzívne ako donedávna. Už tam sám neoverujem konkrétne korupčné kauzy, ktoré nám ľudia nahlásia. Na to tam máme iných zapracovaných ľudí, ktorí to robia minimálne tak dobre ako ja. Vyjadrujem sa len k strategickým veciam, na operatíve už nerobím. Viac sa teraz venujem svojim koníčkom a záľubám.
Ako spätne hodnotíte zapojenie podnikateľských elít do boja proti korupcii? Má to význam?
Určite to má význam. Nášmu fondu sa darí. Máme za sebou konkrétne kauzy. Najdôležitejšie je, že keď my podáme na niekoho trestné oznámenie, tak nikto na polícii a prokuratúre to už len tak nehodí do koša. Pracujú s našimi podnetmi ako s dôveryhodnými vecami.
Aj na Slovensku vznikla nadácia Zastavme korupciu, za ktorou stojí známy podnikateľ Miroslav Trnka. Vnímate ju?
Áno. Boli sa u nás ešte pred vznikom informovať, ako to robíme. Medzi našimi nadáciami je ale jeden zásadný rozdiel. Pána Trnku veľmi uznávam ako slušného človeka, ale Slováci sa venujú skôr osvete ľudí. Presviedčajú ich, aby odmietali korupciu, lebo je škodlivá. My to berieme tak, že ak máme byť viditeľnejší, musíme dostať na verejnosť aj nejaké konkrétne kauzy. Preto podnety čo k nám prichádzajú dopracovávame a posúvame polícii ako skoro hotové prípady. Obávam sa, že s korupciou je to ako s terorizmom. Dobrovoľne žiadneho teroristu nepresvedčíte, aby s tým prestal. A podobne je to s páchateľmi korupcie. Treba robiť aj represiu.
Na Slovensku unikli informácie z tajných služieb cez spisy Gorila a Gorila 2. Mali by sa podľa vás agenti vždy držať mlčanlivosti požadovanej zákonnom, alebo ak tak poukazujú na prípadnú nekalú činnosť, je to z ich strany ospravedlniteľné a v poriadku?
Agenti by sa mali držať mlčanlivosti. Ale pokiaľ majú naozaj tak zásadné informácie a dôkazy, na základe ktorých nielen môže, ale aj musí polícia hneď niekoho obviniť a dostať pred súdy, tak to dokážem pochopiť. Ide o prípady keď radoví agenti nevedia cez svojich nadriadených pretlačiť potrestanie zjavných neduhov. Obávam sa ale, že Gorila mala za cieľ a Gorila 2 zasa má za cieľ hlavne ovplyvniť slovenské parlamentné voľby. Za Gorilu nikto potrestaný nebol. Ono nestačí len niečo naznačiť a pustiť von nejaké dohady, ale ak má byť únik informácii naozaj z morálneho hľadiska ospravedlniteľný, musí ísť o jasné nepriestrelné dôkazy.
Vás v Česku tiež obviňujú, že biznismenovi a terajšiemu českému ministrovi financií Andrejovi Babišovi dávate informácie o prešľapoch iných politikov, ktoré na nich vyťahuje, keď sa dostanú do politických sporov. Je to pravda?
To nie je pravda. To je len taktika ľudí, ktorým vadí náš protikorupčný fond. Takto sa snažia nabúrať jeho dôveryhodnosť. Babiš ani mne a ani fondu nedal nikdy žiadne peniaze. Babiš bol v roku 2007, keď som odišiel po sporoch z českých tajných služieb, jediný človek, ktorý mi ponúkol pomoc.
Pre bohatých biznismenov sú služby skúsených bývalých agentov vždy veľmi zaujímavé.
Určite. Možno ma aj vtedy testoval, ale ku konkrétnej ponuke z jeho strany neprišlo. A ja by som ju neprijal. Dohodli sme sa len na tom, že ak by ma niekedy naozaj potreboval, môžem mu poradiť. Ani toto ale netrvalo dlho. Lebo ešte pred založením protikorupčného fondu, ktorý sme rozbehli v roku 2010, má kontaktoval, že nebude vhodné, aby nás nejako spájali. Už vtedy mal totiž tendencie ísť do politiky, tak preto to asi takto riešil. Ja som mu vtedy povedal, že by nemal byť taký s prepáčením „posratý“, lebo v politike sa s nátlakmi okolo toho s kým sa baví a nebaví bude stretávať stále. No a na tom sa naša komunikácia uzavrela. Už sme odvtedy nikdy nehovorili.
Ako hodnotíte Babiša v českej politike po tom čo je už dva roky vo vláde?
Ja ho v tej politike ešte stále vnímam viac pozitívne, lebo stále je iný. Ešte stále nie je úplný politik. No pravdou je aj to, že pred vstupom do vlády bol v mnohých veciach oveľa razantnejší. Chcel zmeniť to a to. Ale dnes už o mnohom z jeho strany ani nepadne slovo. Trebárs o ČEZ-e hovoril, že tam treba urobiť veci inak. A nič. V politike ubral z toho svojho chytľavého slovenského temperamentu „tak do pi.. ideme do toho“. Že by išiel do politiky pre nejaké výhody pre svoj Agrofert, to si stále nemyslím, lebo on viac peňazí naozaj nepotrebuje. Ale už viac politikárči a menej ide po konkrétnych cieľoch.
Vy ste sa tiež pokúsili v roku 2012 vstúpiť do politiky cez kandidatúru na prezidenta. Prečo?
Mňa hlavne zaujímalo, ako budú vnímať bežní Česi to, že ide do toho chlapík, ktorí bojuje s korupciou. Prišiel som na to, že naozaj bežným ľuďom je jedno, kde je korupcia a ako s ňou niekto bojuje. Mal som pár stretnutí s ľuďmi, ale ich korupcia veľmi netrápila. Skôr chceli vedieť, ako zabránim ďalším kauzám s otráveným alkoholom. Keď som videl, že tých 50-tisíc podpisov len tak naozaj slušne, bez falšovania, nezískam, nechal som to s kandidatúrou tak.
Bezpečnosť je témou aktuálneho TRENDU 49/2015, nájdete v ňom okrem iného aj druhú časť rozhovoru s Karlom Randákom
