O povolenie syntetických palív v autách sa usiluje niekoľko európskych štátov vrátane Česka. Ich výroba je v súčasnosti na začiatku, celosvetové kapacity pre ich využitie v automobilovej doprave sú zanedbateľné. Do budúcna tak budú potrebné nákladné investície do výrobnej infraštruktúry. Komplikáciou môže byť aj zaistenie základných surovín na výrobu. Pre ČTK to uviedli zástupcovia Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe.
Minister dopravy Martin Kupka v piatok oznámil, že ČR nepodporí v Európskej únii zákaz predaja nových osobných vozidiel so spaľovacími motormi, pokiaľ nebude možné v autách využívať syntetické palivá. Rovnaký postoj už avizovali aj Nemecko a ďalšie štáty EÚ.
Podmienky štátov sú otázne
,,V kocke možno povedať, že syntetické palivá sú rovnaké alebo podobné fosílnym, ale môžu byť pripravené aj z nefosílnych surovín," povedal dekan Fakulty chemických technológií Petr Zámostný.
Vedúci Ústavu technológie ropy a alternatívnych palív Pavel Šimáček primárne zdôraznil, že podmienky pre využitie syntetických palív v praxi budú do značnej miery závislé od ich prípadnej definície v európskych normách.
V základe podľa neho ide o palivá vyrobené chemickou cestou zo syntézy zeleného vodíka a oxidu uhličitého. Technologicky je však podľa neho možné vo výrobe napríklad aj využitie biomasy alebo iných produktov. ,,Bude ale záležať, či to vyhovie podmienkam, ktoré si štáty nastavia," podotkol.
Masívne investície
Technicky je tak výroba aj použitie syntetických palív v praxi podľa Šimáčka možná, problémom sú však súčasné kapacity na výrobu. Tie sú podľa neho teraz vo svete takmer zanedbateľné. Pripomenul, že nemecká automobilka Porsche na konci minulého roka otvorila továreň na výrobu syntetických palív v Čile, kde by v pilotnej fáze mala vyrobiť zhruba 130-tisíc litrov syntetických palív ročne a v pláne je rozšírenie kapacity na zhruba 550 miliónov litrov ročne. To je však na väčšie použitie stále príliš málo. Na porovnanie, len v Nemecku ročne spotrebujú osobné vozidlá niekoľko desiatok miliárd litrov benzínu a nafty.
Pre väčšie využitie syntetických palív tak budú potrebné masívne investície. Zámostný pritom upozornil, že komplikácie môžu byť aj v logistike surovín a v energetickej náročnosti výroby, kedy treba pri výrobe spotrebovať viac energie, než potom palivo obsahuje. ,,To ale platí pre elektrinu tiež, takže syntetické palivo môže byť podobná energetická konzerva ako batéria," uviedol.
Na výrobu bude podľa Šimáčka možné využiť procesy, ktoré rafinérie v súčasnej dobe používajú na výrobu pohonných hmôt z fosílnych palív. Rafinérie však budú potrebovať zdroje zeleného vodíka a oxidu uhličitého a podľa Šimáčka zatiaľ nie je zrejmé, odkiaľ budú tieto suroviny brať. Napríklad využitie oxidu uhličitého zo vzduchu si zatiaľ nevie predstaviť. Výroba bude pritom energeticky násobne náročnejšia ako pri fosílnych zdrojoch.
Nerealistická Euro 7?
Spotreba syntetických palív v prevádzke sa podľa Šimáčka nebude príliš líšiť od súčasných pohonných hmôt z ropy. ,,Spotreba bude viac-menej podobná," povedal. Cenu v porovnaní s benzínom a naftou odhadovať nechcel.
Rada EÚ v minulých dňoch odložila konečné schválenie návrhu, ktorý by prakticky znemožnil kúpiť si od roku 2035 nový automobil na benzín či diesel. Na povolení syntetických palív trvá vedľa Česka napríklad Nemecko či Taliansko.
Kupka tiež uviedol, že Praha aj Berlín považujú súčasný návrh chystanej únijnej emisnej normy Euro 7 za nerealistický a neprijateľný. Poľsko a Maďarsko tiež signalizovali nesúhlas s plánom, ktorý požaduje, aby výrobcovia automobilov dosiahli do roku 2035 cieľ nulových emisií.
Ďalšie dôležité správy
