Predstavte si, že by každý človek od narodenia až do smrti dostával od štátu mesačne toľko peňazí, koľko potrebuje na svoje živobytie. Len tak, ako základné právo. Bez toho, aby pre to musel niečo urobiť. Bez nutnosti chodiť do práce či zarobiť si vlastnou činnosťou, bez ohľadu na zásluhy, úplne bez podmienok. Niečo ako ideálny systém sociálneho zabezpečenia.
V Nemecku práve prebieha experiment, prostredníctvom ktorého vybraní účastníci počas jedného roka dostávajú tisíc eur mesačne. Prihlásilo sa vyše dvoch miliónov dobrovoľníkov, postupne prebieha vylosovanie samotných účastníkov.
Na pilotnej štúdii pod vedením berlínskeho Inštitútu pre ekonomický výskum (DIW) sa podieľajú neziskové združenie Môj základný príjem (Mein Grundeinkommen), Inštitút Maxa Plancka a kolínska univerzita. Projekt je kompletne financovaný zo súkromných zdrojov, prostredníctvom crowdfundingu. Na potrebnú sumu sa zložilo takmer 150-tisíc drobných darcov. Štát sa na projekte nepodieľal ani finančne, ani organizačne.
Čo znamená istota?
Združenie Mein Grundeinkommen vysvetľuje, že sa snaží skúmať nepodmienený základný príjem a vedú o tom verejnú diskusiu. „Chceme zistiť, čo istota základného príjmu znamená pre ľudí. Preto získavame peniaze prostredníctvom crowdfundingu. Vždy, keď nazbierame 12-tisíc eur, rozdávame peniaze ako nepodmienený základný príjem: 1 000 eur mesačne po dobu jedného roka, bez podmienok.“
Sumu výskumníci určili podľa hranice chudoby v Nemecku. Tisícka mesačne by tak v tejto európskej krajine mohla podľa nich stačiť na normálnu existenciu aj účasť na živote v spoločnosti. Podobá sa sume životného minima v tejto krajine, ktoré je pre stanovené na 9 408 eur ročne. Aktuálna minimálna mzda je približne 1 570 eur mesačne (odvíja sa od hodinovej mzdy). V slovenských pomeroch by základný mesačný príjem z experimentu z tohto pohľadu zodpovedal asi 400 eurám.
Minimálna mzda od budúceho roka vzrastie. Stanoví sa aj pevná suma príplatkov za prácu
„Ak sa opýtate ľudí, či by so základným príjmom naďalej pracovali, 90 percent odpovedá jednoznačným, áno. Ak sa opýtate tých istých ľudí, či si myslia, že by ostatní naďalej pracovali so základným príjmom, 60 percent odpovedá nie. Väčšina z nás nerobí svoju prácu len pre peniaze, ale ostatným neverí, že by mali túto motiváciu,“ uviedli ďalej organizátori výskumu.
„Paraziti“ v sociálnej sieti
Aktuálny výskum ukazuje, že príliš malý alebo príliš vysoký plat môže poškodiť pracovnú motiváciu. Ak je odmena primeraná, nastupujú také motivačné faktory ako uznanie, osobný rast alebo sociálne kontakty.
Nezamestnaní využívajúci príspevky od štátu sú masovým fenoménom dnešnej doby. Ide však o zlyhanie jednotlivca v určitej ekonomickej situácii. Čo však s „parazitmi“, ktorí sa pohodlne usadili v sociálnej sieti na úkor ostatných, kladú si ďalej otázku nemeckí výskumníci.
Obrovská šanca
„ Táto štúdia je obrovská šanca, aby sa roky vedená teoretická debata o základnom nepodmienenom príjme mohla preniesť do spoločenskej reality,“ uviedol pred časom Jürgen Schupp z Inštitútu pre ekonomický výskum.
Jedinou podmienkou účasti na experimente je, aby mal daný človek aspoň 18 rokov, mal trvalý pobyt v Nemecku a vyplnil pomerne podrobný webový dotazník, ktorý obsahuje zásadné sociologická dáta, napríklad o dosiahnutom vzdelaní, počtu detí, výšku čistého príjmu a podobne.
V druhej fáze projektu vedci z prijatých prihlášok vyberajú 20-tisíc ľudí, ktorí by mali zodpovedať rozloženiu v rôznych skupinách a vrstvách naprieč spoločnosťou. Až z nich potom bude náhodne vybraných 1 500 ľudí, ktorí budú reálnymi účastníkmi experimentu.
