Americký experiment s kvantitatívnym uvoľňovaním sa blíži ku koncu. Federálny rezervný systém pravdepodobne oznámi plány na spomalenie s tým, že prestane stimulovať ekonomiku držbou veľkého množstva štátnych dlhopisov a hypotekárnych cenných papierov.
Tak sa to podarilo? kladie si otázku Bloomberg. Áno, ale za príliš vysoké náklady. Kvantitatívne uvoľňovanie malo nepochybne výhody. Keď v marci 2020 vypuknutie pandémie otriaslo finančnými trhmi, nákupy aktív Fedu udržali tok peňazí a stabilizovali ceny. Počas nasledujúcich dvoch rokov stlačili dlhodobejšie úrokové sadzby, čím poskytli ekonomický stimul v čase, keď centrálna banka rozhodla, že už nemôže znižovať krátkodobé sadzby.
Je však potrebné zvážiť aj náklady na program nákupu aktív Fedu. Po prvé, znížením sadzieb hypotekárnych úverov nadmerne stimuloval trh s bývaním. Dopyt prudko vzrástol, čo zvýšilo ceny bývania a celkovú infláciu.
Po druhé, prispelo to k minuloročným turbulenciám v regionálnom bankovníctve. Hotovosť, ktorú Fed zaplatil za cenné papiere, sa premietla do vkladov, čo spôsobilo záplavu peňazí, ktoré museli banky spravovať. Inštitúcie – ako napríklad Silicon Valley Bank –, ktoré investovali takéto vklady do dlhodobých cenných papierov s pevnou úrokovou sadzbou, sú na vine samy.
Po tretie, pre centrálnu banku je to drahé. Odkedy Fed zvýšil krátkodobé sadzby na viac ako päť percent, úrokové náklady na pasíva (vrátane bankových rezerv) ďaleko presiahli príjmy z držby cenných papierov. Fed stratil v minulom roku viac ako 100 miliárd dolárov a kumulatívne straty by mohli dosiahnuť 250 miliárd dolárov. Skutočné náklady sú podstatne vyššie: Bez kvantitatívneho uvoľňovania by Fed dosiahol značný zisk. V konečnom súčte by rozdiel medzi tým, čo skutočne zarobil, a tým, čo mohol zarobiť, mohol presiahnuť 500 miliárd dolárov.
Ďalšie dôležité správy
