Japonsko navrhuje zdvojnásobiť svoj rozpočet na obranu na približne 106 miliárd amerických dolárov alebo na dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Tento krok – podobne ako nedávne prísľuby Nemecka masívne zvýšiť svoje vojenské výdavky v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu – privádza Japonsko tam, kde bolo pred porážkou v druhej svetovej vojne. Téme sa venuje spravodajský server Asia Times.
Aj konflikt na Ukrajine ako dôvod
Autor článku Ra Mason, expert na zahraničnú politiku Japonska, píše, že japonská vláda liberálnych demokratov odôvodnila toto rozhodnutie, ktoré oznámila svetu koncom apríla, konfliktom na Ukrajine, ale aj rastúcim regionálnym tlakom zo strany Číny, Severnej Kórey a Ruska.
Minister obrany Nobuo Kiši uviedol, že zvýšenie výdavkov bolo navrhnuté tak, aby poskytlo Japonsku „schopnosť protiútoku“ v rámci obrany proti agresii v regióne.
Analytik Mason uvádza, že USA už istý čas tlačia na Japonsko, aby zvýšilo svoje výdavky na obranu a takto sa podelilo o účet za bezpečnosť v ázijsko-tichomorskom regióne. Zdvojnásobenie svojho obranného rozpočtu tak zosúlaďuje Japonsko s normálom vojenských výdavkov krajín NATO, čo robí z Japonska čoraz skutočnejšieho spojenca, a nie spojenca závislého od USA - čo je postavenie, ktoré zastáva odvtedy, čo americké okupačné sily vypracovali návrh „pacifistickej“ ústavy, aby sa zabránilo akémukoľvek opakovaniu imperiálnych ambícií Japonska.
Pacifistická ústava
Japonská ústava zakazovala použitie sily a udržiavanie ozbrojených síl - napriek neskoršiemu vytvoreniu Japonských sebaobranných síl (JSDF). To sa potom spojilo s pomyselným jedným percentom HDP v rámci výdavkov na obranu, ako aj s tromi nejadrovými zásadami, ktoré zakazujú „vyrábať, vlastniť alebo povoliť vstup jadrových zbraní“, vysvetlil Mason.
Podľa neho ústava a jej antimilitaristický článok 9 zostali dodnes nezmenené. „Ale Japonsko je pacifistické len podľa názvu. Proces remilitarizácie Japonska prebieha už od bezprostredného povojnového obdobia. Ale načasovanie a zdôvodnenie tohto najnovšieho kroku sú významné," poznamenal.
Ďalej konštatoval, že v súčasnej dobe sú vzťahy s Washingtonom prvoradé. Ale keďže Amerika je zdanlivo „preťažená a v úpadku", krok Tokia na posilnenie svojej armády a prehĺbenie aliancie vyvoláva otázky o „bezpečnostnej identite Japonska".
Vyvoláva podľa neho aj obavy z uviaznutia v „amerických zástupných vojnách" a rastúcej ekonomickej angažovanosti v americkom „vojensko-priemyselnom komplexe“, systéme, ktorým sektor obrany podporuje zbrojné výdavky a vojnu.
Podpora sankcií proti Rusku
Mason píše, že najnovší nárast výdavkov na obranu sa spája s prehlbovaním interoperability medzi vojenskými jednotkami USA a JSDF. Otvára to Japonsku cestu, aby prispelo miliardami dolárov do odvetvia zbrojárskej a bezpečnostnej infraštruktúry, ktorý prekvitá po ruskej invázii na Ukrajinu.
„Japonsko dnes horlivo podporuje balík represívnych sankcií administratívy amerického prezidenta Joea Bidena proti Rusku a zvýšenú pomoc Ukrajine. To zahŕňa ďalšie pokusy odôvodniť to, čo už zdanlivo predstavuje porušenie článku 9. Samotné vojenské výdavky Japonska (už deviate najvyššie na planéte) sú evidentne v rozpore s článkom 9. Je pozoruhodné, že JSDF majú už stále operačné základne až v Africkom rohu. A japonské ministerstvo obrany efektívne dodáva logistický materiál ukrajinským silám v bojovej zóne," priblížil Mason.
Zložitá pozícia Japonska
Domáca diskusia o tom, či by sa mala klauzula reformovať alebo zrušiť, sa síce zintenzívnila, pokračoval expert, ale bývalé japonské „trofeje" v Ázii vrátane Číny sú rezolútne proti ústavnej reforme.
„Poddajná" reinterpretácia článku 9 odráža podľa Masona zložitú pozíciu Japonska medzi Áziou a USA. K tomu sa pridáva politická svojvoľnosť premiéra Fumia Kišidu. „Jeho zahraničná politika, pričom je vychvaľovaný ako liberál, sa stala takmer rovnako jastrabou, akú presadzovali jeho konzervatívni predchodcovia. A teraz sa prikláňa k vzťahu tak blízkemu USA, že riskuje zapletenie sa do zámorských konfliktov," doplnil.
Mason konštatuje, že čoraz lepšie financovaná japonská armáda, podporovaná pobrežnou strážou, ktorá konkuruje mnohým zahraničným námorným silám, nenecháva žiadne pochybnosti o robustnej transformácii japonských síl z materiálneho hľadiska. Otázkou však zostáva, poznamenal, či vzostup Číny a rinčanie zbraňami v Severnej Kórei skutočne zodpovedajú „nebezpečnému“ a „dynamickému“ bezpečnostnému prostrediu, ktoré sa používa na ospravedlnenie týchto zmien.
„Je to otázka identity, ako aj praktickosti. Japonsko by malo mať jasno vo svojich regionálnych a globálnych úlohách. Má tretiu najväčšiu ekonomiku, deviatu najdrahšiu armádu a významný vplyv v mnohých popredných medzinárodných inštitúciách, ako sú Organizácia Spojených národov a Medzinárodný menový fond," píše analytik.
Takmer polovica Japoncov je proti
Napriek všetkému je takmer polovica japonskej verejnosti proti revízii článku 9, poznamenal Mason. Japonci sú podľa neho hrdí na svoju mierovú spoločnosť a rozhodne sa nesnažia o expanziu alebo zapletenie do „amerických vojen".
„Tak to bolo aspoň doteraz. Ale teraz sa zdá, že japonská vláda a mainstreamové médiá - s odvolávaním sa na utrpenie na Ukrajine - našli spôsob, ako premeniť sympatie na činy podporované ľudom. Tokio zvýšilo príjem utečencov na bezprecedentný počet, dary Ukrajine sa dramaticky zvýšili a vojenské výdavky dosiahli úroveň porovnateľnú so západnými spojencami. Intuitívne sa to môže zdať ako pozitívny ukazovateľ toho, ako by Japonsko reagovalo na nepredvídané udalosti bližšie k domovu, ako je čínska agresia namierená proti Taiwanu. V skutočnosti by však tento posun v japonskej zahraničnej politike mal byť dôvodom na obavy, pretože riskuje rozdúchavanie budúcich konfliktov," varoval Mason.
Návrat k identite
Zatiaľ čo sa Peking - po ruskej invázii na Ukrajinu - zameral na Taiwan, „Japonsko by malo vážne uvažovať o obnovení svojej pacifistickej identity predtým, než sa úplne roztrhajú vyblednuté stránky jeho starnúcej ústavy", píše v závere svojho článku Mason.
Ďalšie dôležité správy
