Predstavitelia ruskej opozície a kritici Kremľa žijúci v exile, ktorí s cieľom jednotiť odporcov agresie Ruska voči Ukrajine založili ,,protivojnový výbor", v pondelok vyzvali Rusov žijúcich v zahraničí, aby sa 24. februára zúčastnili na protestoch proti vojne na Ukrajine.

Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá súčasne pripomenula, že 24. februára uplynie rok od začiatku invázie ruskej armády na Ukrajinu.

Do zahraničia odišlo asi milión ľudí

Členovia protivojnového výboru vo svojej výzve zdôrazňujú, že za organizovanie alebo účasť na protestoch proti vojne na Ukrajine konaných v Rusku hrozí trestné stíhanie alebo správne konanie.

Signatári výzvy však pripomínajú, že po vypuknutí vojny, a najmä po vyhlásení tzv. čiastočnej mobilizácie, z Ruska odišlo do zahraničia asi milión ľudí, ktorí by sa mohli zúčastniť na avizovaných zhromaždeniach.

,,Hlas tohto milióna je teraz dôležitý pre civilizovaný svet, ktorý sa snaží porozumieť tomu, aké budú vzťahy s Ruskom a Rusmi v budúcnosti," uviedol výbor vo svojom vyhlásení.

,,Musíme dokázať, že toto je vojna (ruského prezidenta Vladimira) Putina a jeho režimu, ale nie vojna ruského národa," píše sa v texte.

Podnikatelia, ekonómovia aj novinári

Plánuje sa, že tieto zhromaždenia sa budú konať pred ruskými veľvyslanectvami, konzulátmi, obchodnými zastúpeniami alebo na iných kolektívne dohodnutých miestach.

Protivojnový výbor Ruska vytvorili predstavitelia ruskej opozície či podnikatelia v exile ešte koncom februára minulého roku, krátko po vpáde ruskej armády na Ukrajinu.

Medzi zakladateľov výboru patrí bývalý šéf spoločnosti Jukos Michail Chodorkovskij, politici Dmitrij Gudkov, Garry Kasparov, Vladimir Kara-Murza, ekonómovia Sergej Gurijev a Sergej Alexašenko, historik Jurij Pivovarov, novinár Jevgenij Kiseľov, podnikatelia Boris Zimin a Jevgenij Čičvarkin a spisovateľ Viktor Šenderovič.

Členovia výboru okrem iného vyzvali svetové spoločenstvo, aby vyhlásilo politické vedenie Ruskej federácie, ktoré nariadilo začatie bojov na Ukrajine, za vojnových zločincov, doplnila RFE/RL.

Ďalšie dôležité správy

Francúzsky prezident Emmanuel Macron (vpravo) a japonský premiér Fumio Kišida počas návštevy parížskej katedrály Notre-Dame, ktorá je v rekonštrukcii po ničivom požiari z 15. apríla 2019, v pondelok 9. januára 2023 v Paríži.  Japonský premiér Fumio Kišida v pondelok začal svoju cestu po Európe a Severnej Amerike, počas ktorej navštívi Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, USA a Kanadu.
Neprehliadnite

Čína predstavuje pre Tokio strategickú výzvu, Japonsko bude viac spolupracovať s Francúzskom