Vývoj ľudského druhu prirodzeným výberom nezastal, odkazujú vedci. Prenos jednotlivých génov na potomkov, a teda do ďalšej generácie, totiž nie je rovnomerný, ale záleží od počtu detí. Rôzna miera pôrodnosti a úmrtnosti rôznych spoločenských skupín potom spôsobuje, že aj ľudský druh ako celok sa mení.
Známym príkladom je evolučný vznik dlhého krku žiráf. Ten vznikol nie preto, že by ho žirafy naťahovali počas života za čoraz vyššími listami akácií, ale preto, že jedince s dlhším krkom skôr prežili a splodili viac potomkov.
Graf s výsledkami štúdie priniesol britský týždenník The Economist. Negatívne hodnoty (ľavá strana osi) na ňom naznačujú negatívny štatistický súvis s počtom potomkov. Najvyššiu negatívnu hodnotu má vek pri narodení prvého dieťaťa. Logicky: čím neskôr majú ženy prvé dieťa, tým menej ich zvyknú mať potom počas celého života.
Čím vyššie vzdelanie, tým menej detí Zdroj: The Economist
Zaujímavá je však negatívna korelácia so vzdelaním a inteligenciou. Inteligentní ľudia s vyšším vzdelaním tak zvyknú svoje gény prenášať na ďalšiu generáciu menej ako ostatní.
Naopak, pozitívne je počet detí ovplyvnený vtedy, ak má osoba vyšší podiel tuku na hmotnosti celého tela, vyšší index BMI (hmotnosť k výške na druhú) či vyšší obvod tela v páse.
Či súčasný stav naozaj povedie k hlúpnutiu ľudstva, ako to predpovedá spomínaná americká komédia z úvodu článku, nie je jasné. Okrem genetiky totiž v ľudskej inteligencii hrá významnú úlohu aj výchova, vzdelávanie a širšie spoločenské prostredie.
„Dáta o fenotypoch [vlastnostiach jedincov] naznačujú, že stabilizačný [prirodzený] výber, ktorý znižuje rôznorodosť v populácii bez toho, aby nevyhnutne menil jej priemer, je rozšírený a relatívne slabý v porovnaní s odhadmi za iné druhy,“ uzatvárajú vedci v abstrakte svojej štúdie. Možná je preto aj väčšia genetická diferenciácia ľudskej populácie.
