Snahy o evakuáciu civilistov z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol v stredu opätovne zlyhali pre nerešpektovania dočasného prímeria zo strany Ruska. Na sociálnej sieti Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informuje TASR podľa správ agentúry AFP a britskej stanice Sky News.
Neorganizovanosť a nedbalosť
,,Bohužiaľ, humanitárny koridor z Mariupola dnes nefungoval podľa plánu," uviedla Vereščuková na sociálnej sieti Telegram. Z nerešpektovania dočasného prímeria potrebného pre uskutočnenie evakuácie obvinila ruskú armádu, ktorá podľa nej nedokázala koordinovať svoje jednotky.
,,V dôsledku vlastnej neorganizovanosti a nedbalosti nedokázali okupanti zabezpečiť včasnú prepravu osôb na miesto, kde čakali desiatky našich autobusov a sanitiek," dodala ukrajinská vicepremiérka.
Ukrajinské úrady očakávali, že v stredu bude môcť opustiť oblasť 6 000 civilistov prostredníctvom humanitárneho koridoru smerujúceho do Záporožia. Podľa odhadov je v Mariupole ešte 100 000 ľudí, pričom 1 000 z nich sa ukrýva v podzemných tuneloch pod metalurgickým kombinátom Azovstaľ, informuje Sky News.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu ponúkol, že prepustí ruských vojnových zajatcov výmenou za bezpečný odchod civilistov a ukrajinských vojakov z Mariupola.
Obavy o život a ľudské práva
Rada Európy (RE) v stredu vyzvala na okamžité vytvorenie humanitárnych koridorov pre civilistov z obkľúčenej oceliarne v zničenom ukrajinskom meste Mariupol, aby sa mohli evakuovať do bezpečia. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli s odvolaním sa na výzvu komisárky RE pre ľudské práva Dunje Mijatovičovej.
Komisárka v oficiálnej výzve uviedla, že tým, ako sa zintenzívňujú boje okolo obkľúčenej oceliarne v zničenom Mariupole, narastajú aj neistota a obavy o život a ľudské práva tých, ktorí stále zostávajú v obliehaných oblastiach.
,,Mnoho civilistov, medzi nimi ženy, deti a starší ľudia, je údajne stále uviaznutých v oblastiach Mariupolu obliehaných ruskými silami. Mnoho týždňov prežívali v hrozných podmienkach a s obmedzenými zásobami," uviedla Mijatovičová.
Zdôraznila, že medzinárodné humanitárne právo treba rešpektovať za každých okolností, aj vo vzťahu k zajatým vojakom a tým, ktorí sa vzdávajú, ako aj k raneným vojakom a chorým. ,,Musí sa s nimi zaobchádzať ľudsky a s rešpektom k ich prirodzenej dôstojnosti a základným ľudským právam," konštatovala Mijatovičová.