Eurozónu čaká najväčšia reforma v histórii. Dlhové brzdy a pakty stability sú neudržateľné

Od vzniku pandémie celkový svetový dlh vzrástol o obrovských 20 biliónov dolárov. O pár mesiacov prekoná voči hrubému domácemu produktu úrovne z konca druhej svetovej vojny a dosiahne historický rekord.

Medzinárodné inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, Svetová banka či OECD však miesto volania po jeho znížení volajú po jeho ďalšom raste. Dôvod je jednoduchý – keby štáty a centrálne banky nedokázali kompenzovať výpadok ekonomiky súvisiaci s pandémiou, následky by boli katastrofálne.

Volania ekonómov začínajú byť vypočuté politikmi. Tí otvorene hovoria o zmene pravidiel hry, ktoré budú zavedené po konci koronakrízy. Pravdepodobnosť, že sa svet, no najmä eurozóna, vráti do pôvodných nastavení, nie je veľká.  

Stopnuté pravidlá

Eurozóna zastavila s príchodom pandémie pravidlá Paktu rastu a stability. Dočasne neplatí, že vláda môže zvýšiť svoj rozpočtový deficit maximálne o tri percentá HDP. Ani to, že jej celkový dlh by mal byť menší ako 60 percent HDP.

Už dávno pred pandémiou ostávali tieto pravidlá iba na papieri, keď dlhový strop väčšina členov eurozóny aj tak nedodržiavala. Európska komisia síce stanovila dlhodobé ciele konsolidácie verejných financií, no v realite sa s každou novou krízou dlh štátov iba navýšil.

Iné to nebude ani po pandémii. Kým najväčšia ekonomika eurozóny, Nemecko, výrazne presiahne dlh 60 percent k HDP, druhá najväčšia ekonomika, Francúzsko, ho zdvojnásobí na 120 percent HDP. A kľúčová tretia ekonomika, Taliansko, ho dokonca strojnásobí k úrovni 180 percent HDP.

Reálna šanca, že dlh Grécka, Talianska alebo Francúzska v budúcnosti opäť poklesne pod 60 percent, je iba teoretická. Pri zlej demografickej krivke a vysokom zadlžení európske štáty prakticky nemajú šancu svoj vládny dlh radikálne znížiť ani v najbližších dekádach.

Ak sa majú fiškálne pravidlá vrátiť do reality, je treba ich zmeniť. Začiatkom týždňa tento názor prezentovali kľúčoví európski politici.

Koniec Paktu rastu a stability