Po desiatich rokoch tlačenia peňazí vykážu v najbližších týždňoch centrálne banky krajín eurozóny svoje prvé výrazne straty. Ohlásia tým novú éru kontrol a možnej pomoci od daňovníkov, uviedla agentúra Bloomberg.
Európska centrálna banka (ECB) v utorok zverejní svoje ročné výsledky. Budú zrejme akousi predzvesťou ďalších nepríjemných správ z dielne národných centrálnych bánk. Je možné, že tá nemecká v roku 2023 dostane najtvrdšiu ranu zo všetkých.
„Výsledky pre rok 2022 budú negatívne pre mnoho bánk pre nesúlad medzi úrokovými sadzbami aktív a záväzkov,“ predpovedal guvernér centrálnej banky Portugalska Mario Centeno.
Nielen banky krajín eurozóny však zaznamenali straty. Švajčiarska národná banka v januári vynikala svojou rekordne vysokou úrovňou deficitu. Niektorých predstaviteľov bánk tak znervózňuje riziko finančného „plátania dier“ a možné fiškálne dôsledky.
Banka pre medzinárodné zúčtovanie vo februári trvala na tom, že na takýchto výsledkoch nezáleží. Centrálne banky totiž dokážu fungovať aj keď vykážu záporné hodnoty základného imania a nemôžu zbankrotovať. Okrem toho straty nemajú žiadny vplyv na menovú politiku.
ECB zvykla kritizovať menové „prešľapy“ krajín EÚ, no jej pravidlá si teraz možno budú vyžadovať, aby vlády národným centrálnym bankám finančne pomohli. Možnosť, že inštitúcia samotná bude takisto potrebovať pomoc, neznie až tak nereálne, konštatuje Bloomberg.
Aké sú odhady?
Bundesbank (nemecká centrálna banka) v roku 2022 zaznamenala iba mierne straty. Ak však ECB nezníži súčasné úrovne úrokových sadzieb, tak by v roku 2023 mohli dosiahnuť výšku 26 miliárd eur. Myslí si to člen predstavenstva bruselského Centra pre európske politické štúdie Daniel Gros.
Banku to bude stáť všetkých 20 miliárd určených na kompenzáciu strát v rámci programov nákupu aktív, ako aj päť miliárd vo forme kapitálu a rezerv. Bežnú spoločnosť by to dostalo do platobnej neschopnosti.
Gros očakáva, že sa Bundesbank v druhej polovici roka pokúsi s vládou v Berlíne v tichosti dohodnúť na kapitálovej injekcii.
Aj ostatné centrálne banky budú v roku 2023 čeliť veľkým stratám, no nie až tak veľkým, aby prišli o všetok svoj kapitál. Gros si myslí, že francúzska centrálna banka zaznamená stratu vo výške 17 miliárd eur, talianska vo výške deväť miliárd eur a holandská vo výške päť miliárd eur.
Superdaň na ekonomiky
Straty pravdepodobne spôsobia, že sa centrálne banky a ich programy tlačenia peňazí dostanú pod prísnejší drobnohľad politikov i verejnosti. Myslí si to Jerome Haegeli, hlavný ekonóm švajčiarskej firmy Swiss RE, ktorá je vedúcim poskytovateľom zaistenia, poistenia a iných poistných foriem transferu rizika na medzinárodnom trhu.
Kombináciu vysokej inflácie – ktorú niektorí sčasti dávajú za vinu kvantitatívnemu uvoľňovaniu – a prevodov uskutočnených daňovníkmi s cieľom zvrátiť záporné kapitálové pozície bánk možno podľa neho chápať ako „superdaň na ekonomiky“.
„To spolu s tým, že centrálne banky viac neposkytujú neočakávané zisky, zvyšuje verejný deficit,“ vysvetľuje Haegeli. Vypĺňanie finančných dier centrálnych bánk by v najhoršom prípade mohlo znamenať, že vlády budú musieť zvýšiť dane.
Oba tieto faktory ohrozia to najcennejšie aktívum, ktorým banky disponujú – ich nezávislosť, uzatvára Haegeli.
Ďalšie dôležité správy
