Eurozóna pospájala peniaze z eurovalov

Aktualizované 30.3.2012 o 17:46

Ministri financií krajín eurozóny sa dnes dohodli na zvýšení úverovej kapacity dvoch záchranných fondov na 700 miliárd eur. Nová čiastka však bude predstavovať len 500 miliárd eur, zvyšných 200 miliárd sú peniaze, ktoré už boli využité na pomoc trom členským krajinám, teda Grécku, Írsku a Portugalsku. Finančné trhy na dohodu ministrov spočiatku reagovali priaznivo.

Okolo schémy novej pomoci však panuje mnoho nejasností, isté je zatiaľ len to, že aj nových 500 miliárd eur sa bude dávať dohromady dlhší čas. Oba záchranné fondy, teda Európsky fond finančnej stability (EFSF) a novo budovaný Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) totiž budú do polovice budúceho roka fungovať popri sebe.

Klasický európsky kompromis

„To rozhodnutie je klasickým európskym kompromisom. Zašlo až tak ďaleko, kam bola ochotná ísť nemecká vláda, zároveň je to však minimum toho, čo očakáva väčšina krajín eurozóny,“ poznamenal ekonóm finančného ústavu ING Bank Carsten Brzeski. „Výraznejšie posilnenie, ktoré by zodpovedalo skôr diskutovaným variantom, by samozrejme mohlo vyslať silnejší signál a bolo by aj presvedčivejšie,“ dodal.

ESM, ktorý začne fungovať s ročným predstihom tento rok v júli, bude z celkovej úverovej kapacity 500 miliárd eur schopný spočiatku požičať asi 200 miliárd. Do polovice budúceho roka sa čiastka na požičanie zvýši na zhruba 400 miliárd a dovtedy bude súčasne možné využiť asi 240 miliárd eur, ktoré zostali v EFSF. Ten vznikol v roku 2010 s tým, že bude fungovať len asi tri roky.

Plnú kapacitu pol bilióna eur tak ESM dosiahne až v roku 2014. Logicky sa tak ponúka otázka, či takto konštruovaný „protipožiarny múr“ bude stačiť na to, aby presvedčil finančné trhy, že eurozóna má svoje financie pod kontrolou a do ich členských krajín sa dá bezpečne investovať. Záležať bude aj od postoja mimoeurópskych krajín, ktoré majú poskytnúť ďalšie peniaze Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Naň sa eurozóna dosť spolieha, pretože časť pomoci eurozóne pôjde práve z peňazí MMF.

„Vítam rozhodnutie ministrov posilniť európsky euroval. MMF už dlho zdôrazňuje, že vyššie protipožiarne múry v Európe i vo svete sú spolu s prísnejšími pravidlami úplne nevyhnutné, ak sa má táto kríza skončiť a ak má byť vo svete opäť nastolená finančná stabilita,“ uviedla k dohode ministrov financií výkonná riaditeľka MMF Christine Lagardeová. „Spojenie ESM a EFSF a ďalších opatrení, ktoré boli v Európe prijaté, posilnia euroval a podporia snahu MMF zvýšiť dostupné zdroje na prospech všetkých našich členov,“ dodala.

Na veľkosť eurovalu, ako sa finančnej rezerve pre zadlžené krajiny eurozóny niekedy hovorí, je možné nazerať aj z iného uhla. K čiastke 500 miliárd eur, ktorá bude tvoriť nový záchranný fond, sa dá pripočítať aj 300 miliárd eur, ktoré už bolo potrebné na pomoc zmieneným trom krajinám eurozóny nutné vynaložiť. Nie všetky peniaze na pomoc Grécku, Írsku a Portugalsku išli totiž z EFSF. Potom by celková veľkosť eurovalu predstavovala okolo 800 miliárd eur.

Väčšiu konštrukciu Nemecko nepripustilo

Európska komisia navrhovala, aby sa celková „palebná sila“ oboch záchranných fondov zvýšila až na 940 miliárd eur. Táto konštrukcia zas počítala s tým, že k 200 miliardám eur, ktoré sa už využili na pomoc trom členským krajinám, sa pridá ešte zhruba 740 miliárd. Išlo by jednak o 500 miliárd pre ESM a o 240 miliárd, ktoré zostali v EFSF. Myšlienku vybudovať tak veľký euroval však rázne odmietlo Nemecko.

Od vlaňajšej jesene, keď bola európska dlhová kríza zrejme vo svojej zatiaľ najhoršej fáze, sa situácia na trhoch citeľne zlepšila. Priaznivá bola aj prvá reakcia na dnešné oznámenie ministrov financií, ktorí sa na zvýšení úverovej kapacity dohodli na neformálnej schôdzke v Kodani. Zvýšili sa aj ceny španielskych štátnych dlhopisov a spevnilo euro. Nahor sa vydali i burzy, rast však neskôr začal slabnúť.