Lotyši z novej meny príliš nadšení nie sú. Podľa prieskumov mienky väčšina z nich euro nechce a nič na tom nezmenila ani masívna vládna kampaň v médiách.
Lotyšská vláda podľa denníka Financial Times argumentuje okrem iného tým, že zavedenie eura predstavuje dodatočnú ochranu pred tlakmi zo strany Ruska.
Lotyšský minister financií Andris Vilks v tomto smere poukázal na situáciu na Ukrajine. Tá tento rok na poslednú chvíľu odmietla dohodu o pridružení k Európskej únii a dala prednosť užšej spolupráci s Ruskom, čo vyvolalo rozsiahle protesty v Kyjeve a v ďalších ukrajinských mestách.
Prijatie Lotyšska do eurozóny v júli definitívne potvrdili ministri financií Európskej únie. Predtým už Európska komisia potvrdila, že Lotyšsko spĺňa požadované ekonomické kritériá a jeho vstup do eurozóny v júni podporili aj Európsky parlament a summit EÚ.
Lotyšská mena lat sa podľa dohody s EÚ prepočíta na euro kurzom 0,702804 latu za jedno euro. Tento koeficient zodpovedá doterajšiemu kurzu latu v rámci Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).
Lotyšsko už roky zväzovalo kurz svojej meny s eurom a z menového a ekonomického hľadiska pre neho nebude zavedenie eura žiadnou zásadnou zmenou.
Lotyšsko bude musieť ako člen eurozóny prispievať do Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý pomáha krajinám eurozóny v problémoch.
Celkovo bude musieť Lotyšsko poskytnúť 320 miliónov eur. V nasledujúcich piatich rokoch bude platiť do ESM 40 miliónov eur ročne a zvyšok vloží neskôr. Jedinou pobaltskou krajinou s vlastnou menou tak zostáva Litva. Tá chce vstúpiť do eurozóny už v roku 2015.
