Centrálne banky v eurozóne aj v Británii musia pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, aby odvrátili takzvanú stagnáciu, teda kombináciu stagnujúcej ekonomiky a vysokej inflácie.
Podľa agentúry Bloomberg to povedal americký ekonóm Nouriel Roubini, ktorý je známy svojimi pesimistickými prognózami.
Roubini sa domnieva, že súčasný nárast cien ropy na svetových trhoch bude udržiavať infláciu na vysokej úrovni a že akékoľvek špekulácie o uvoľňovaní menovej politiky sú predčasné.
Európska centrálna banka aj Bank of England sa podľa neho nachádzajú v zložitejšej situácii ako americká centrálna banka, pretože ceny v Európe sú zatiaľ stále na vzostupe, zatiaľ čo ekonomický rast spomaľuje.
Fed je vo výhode
Zvyšovanie nákladov na úvery zvyčajne pomáha znížiť infláciu, zároveň má však negatívne vplyvy na hospodársky rast. „To predstavuje dilemu pre ECB aj pre britskú centrálnu banku,“ uviedol Roubini. Spojené štáty sú podľa neho v lepšej situácii vďaka priaznivým hospodárskym údajom, ktoré naznačujú, že americkú ekonomiku nečaká takzvané tvrdé pristátie.
Ekonóm však varoval finančné trhy, že je chybou očakávať znižovanie úrokov v USA už začiatkom budúceho roka. Nevylúčil naopak, že Fed bude musieť úroky ešte zvýšiť. Prvé zníženie úrokov v USA by podľa neho mohlo nastať zhruba v polovici budúceho roka.
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že Fed tento týždeň ponechá hlavnú úrokovú sadzbu v rozmedzí 5,25 až 5,50 percenta. „Nemôžu povedať, že sú hotoví. Inflácia sa zvyšuje, ceny ropy sa zvyšujú, je tu priestor na ďalšie zvýšenie (úrokových sadzieb),“ uviedol Roubini.
Normálne budú tri až štyri percentá
Infláciu budú podľa neho tlačiť nahor okrem iného štrukturálne zmeny vo svetovej ekonomike, napríklad starnutie populácie. Roubini preto očakáva, že centrálne banky budú musieť časom zvýšiť svoje inflačné ciele z dvoch na tri až štyri percentá.
„Na strane ponuky aj dopytu existujú faktory, ktoré naznačujú, že dvojpercentná inflácia predstavuje neuskutočniteľnú misiu. Nový normál sa bude pre vyspelé ekonomiky časom nachádzať medzi troma a štyrmi percentami," uviedol.
ECB začala zvyšovanie úrokových sadzieb vlani v júli. Vtedy základnú sadzbu zvýšila na 0,50 percenta z rekordného minima nula percent, na ktorom ju držala od roku 2016. Minulý týždeň ECB základný úrok zvýšila o štvrť percentuálneho bodu na 4,50 percenta, k zvýšeniu úrokov prikročila už po desiaty raz za sebou. Naznačila však, že toto zvýšenie by mohlo byť posledné.
Tipuje pokles cien amerických akcií
Britská centrálna banka naposledy zvýšila základnú úrokovú sadzbu začiatkom augusta, a to o štvrť percentuálneho bodu na 5,25 percenta. K zvýšeniu úrokov tak prikročila po štrnásty raz za sebou. Predpokladá sa, že tento týždeň úroky zvýšia o ďalšiu štvrtinu percentuálneho bodu, teda na 5,50 percenta.
Podľa Roubiniho by mala základnú sadzbu zvýšiť až na 5,75 percenta.
Roubini si už skôr za svoje pesimistické, ale pomerne presné predpovede vyslúžil prezývku Dr. Doom (Doktor Skaza). Predpovedal napríklad krach na americkom realitnom trhu z rokov 2007 a 2008, po ktorom prišla svetová finančná kríza.
Roubini odporučil staviť vo zvyšku tohto roka na pokles cien amerických akcií. Varoval, že americké akcie môžu vzhľadom na stav svetovej ekonomiky klesnúť o desať percent a že akciové trhy v iných krajinách by si mohli viesť ešte horšie. Uviedol tiež, že investori sú príliš veľkí optimisti, čo sa týka situácie na úverových a dlhopisových trhoch.
Ďalšie dôležité správy
