Na štrajky a demonštrácie je Európa zvyknutá. Pre dlhovú a ekonomickú krízu však protesty v poslednom období naberajú na sile a mnoho štátov Európskej únie je teraz o poznanie častejšie než v minulosti konfrontovaných s často veľmi búrlivými a masívnymi akciami v uliciach. Ľudom sa pomerne prirodzene nepáčia tvrdé reformy a škrty, ku ktorým sú niektoré vlády nútené pristupovať a ktoré reálne a veľmi citeľne zasahujú ich peňaženky a znižujú ich životnú úroveň.
Právo na konanie protestov a štrajkov je v Európe historicky ukotvené aj všeobecne rešpektované, čo je dobre. Napriek tomu ich občas sprevádzajú rôzne otázky a kontroverzie, trebárs keď demonštranti ničia majetok iných, obmedzujú ďalšie skupiny obyvateľstva, alebo keď počas nich dochádza k násilnostiam. K ničomu z toho síce vo štvrtok minulý týždeň nedošlo, napriek tomu štrajk časti úradníkov únijných inštitúcií aj tak množstvo otázok vyvolal, aj keď u niekoho to možno skôr bolo len trochu nechápavé krútenie hlavou.
Únijných odborárov k akcii doviedol okrem iného plán časti krajín, ktoré celkom nekompromisne tlačia na zoškrtanie postov aj celkových výdavkov na administratívu v budúcej finančnej perspektíve na roky 2014 až 2020, teda dlhodobom rozpočtovom rámci únie. Popri tom sa tiež objavujú tlaky na reformu dôchodkov. O dve a pol hodiny – na štyridsať – by sa tiež mal zvýšiť pracovný čas.
Európska komisia navrhuje v spomínanom sedemročnom období na administratívu vyčleniť 63 miliárd eur, čo je šesť percent rozpočtu. Z toho polovica je určená na platy. Ak by sa dosiahlo škrtanie presadzované niektorými štátmi, odbory tvrdia, že bude ohrozený spôsob vynaloženia zvyšných 94 percent rozpočtu. Únii by vraj mohli chýbať kvalifikovaní ľudia a bol by nedostatok kvalitného personálu na obsluhu kľúčových programov. A to predsa nikto nechce!
Od odborárov takisto počuť, že hoci pri mnohých, najmä nižších postoch sú platy euroúradníkov lepšie než v súkromnej sfére, pri mnohých odborných sú porovnateľné. Nemalo by sa zabúdať, tvrdia, že ku kľúčovým úlohám, ktoré inštitúcie vykonávajú alebo vykonávať budú, patrí napríklad bankový dohľad. Na to, aby to mohlo fungovať, je však dobré mať „bankárov“, ľudí, čo tomu budú rozumieť. O tých je však záujem aj v privátnom sektore, ktorý ich vie zaplatiť. Na tom niečo je. Navyše je namieste dodať, že už v roku 2004 prebehla pomerne razantná reforma, ktorá viedla k osekávaniu výdavkov na administratívu EÚ vrátane platov.
Ale už aj len letmý pohľad na platové euroúradnícke tabuľky jasne hovorí, že základný plat bez najrôznejších príplatkov sa začína niekde okolo 2 500 eur pre začínajúceho asistenta či asistentku. Pri základnom administrátorskom plate určenom aj pre vysokoškolákov bez praxe sa pohybuje nad štyrmi tisíckami eur. To rozhodne nie je zasa také zlé. Britský premiér David Cameron, jeden z hlavných zástancov škrtov v únijnej administratíve, nedávno podotkol, že 16 percent zamestnancov Európskej komisie ročne zarába vyše stotisíc eur.
V tomto kontexte potom hneď štrajk dostáva inú príchuť, najmä v očiach protestujúcich „kolegov“ z prevažne iných krajín únie. Nezamestnanosť tam miestami prekročila dve desiatky percent a o istotách, aké majú pracovníci inštitúcií, môžu tamojší ľudia len snívať. Navyše za úsporami, ktoré na nich tvrdo doliehajú, stojí v očiach mnohých z nich najmä Brusel a medzinárodní veritelia, ktorí prípadnú pomoc podmieňujú reformami.
Treba podotknúť, že hoci pre únijné inštitúcie pracujú desiatky tisíc ľudí, do štrajku sa zapojili tentoraz skôr len stovky, najmä zamestnanci Rady EÚ. Niektorí eurokrati si dobre uvedomujú, že ich protesty a ich dôvody by vo svetle toho, čo sa deje v krajinách, ako je Grécko či Portugalsko, mohli byť naozaj brané ako nepatričné a odtrhnuté od reality.
Nie je však vylúčené, že čoskoro prídu ďalšie, lepšie koordinované a masívnejšie akcie. Hovorí sa o 16. novembri alebo dňoch okolo samitu, ktorý je plánovaný na 22. a 23. novembra a na ktorom sa bude bojovať o nastavení budúcej finančnej perspektívy EÚ.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 45/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
