Európu bude v roku 2010 obchádzať prízrak: nie komunizmus, ale návrat k masovej nezamestnanosti. Počas roka sa ekonomiky budú pomaly ozdravovať. No nezamestnanosť je notoricky oneskorený indikátor. OECD predpokladá, že miera nezamestnanosti sa vyšplhá na povojnovú úroveň desať percent, respektíve 57 miliónov nezamestnaných v rámci členských štátov OECD. Ku koncu budúceho roka zanikne približne 25 miliónov pracovných miest. Vo viacerých krajinách – Španielsko, Írsko, Francúzsko, Nemecko či Poľsko – prekročí miera nezamestnanosti hranicu desiatich percent.
Naposledy bola nezamestnanosť v Európe pohromou začiatkom deväťdesiatych rokov. No boom posledných pätnástich rokov ju pomohol zredukovať dokonca aj v krajinách ako Francúzsko, Nemecko či Španielsko. Klesajúca miera nezamestnanosti umožnila niektorým krajinám uvoľňovať rigidnú reguláciu pracovných trhov, čo ju ďalej tlačilo nadol a zvyšovalo konkurencieschopnosť ekonomík.
Tento poctivý kruh sa v roku 2010 obráti. Rastúca nezamestnanosť skomplikuje presadzovanie reforiem trhu práce. Politicky znemožní zmenšovanie rozdielov existujúcich v množstve krajín medzi chránenými insidermi s trvalými pracovnými zmluvami a nechránenými outsidermi so zmluvami na dobu určitú. To znamená, že rastúcou nezamestnanosťou budú najprv a najviac trpieť outsideri, medzi ktorými sú nadpriemerne zastúpení mladí, ženy a etnické menšiny.
Vlády nebudú schopné rušiť opatrenia na ochranu pracovných miest. A vzhľadom na veľké rozpočtové deficity nebudú vedieť upratať v rastúcej nezamestnanosti v privátnom sektore ani prostredníctvom verejných zdrojov a vytvárania zamestnanosti vo verejnom sektore.
Naopak hrozí, že mnoho vlád bude reagovať tak, ako reagovali v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď podporovali programy skorých odchodov do dôchodku, skracovania pracovného času či znižovania počtu čiastočných úväzkov. Tieto politiky vychádzali z viery v omyl „fixného množstva disponibilnej práce“, podľa ktorého zjednodušenie odchodu z pracovného trhu vytvára nové pracovné príležitosti pre iných. Ekonomická teória aj skúsenosti potvrdzujú, že táto teória je nesprávna.
Ďalšia politická reakcia známa z 80. rokov môže byť pokus dostať ľudí z podpory v nezamestnanosti do rôznych štátom dotovaných schém. Krajiny ako Veľká Británia, Švédsko či Holandsko takéto triky pomerne hojne používali na znižovanie oficiálnych údajov o nezamestnanosti. Našťastie sa im to bude v roku 2010 robiť ťažšie vzhľadom na silnejší tlak na udržateľnosť výdavkov verejných financií.
Najlepšou odpoveďou na nezamestnanosť nie je viac regulácie ani tlačenie ľudí do skorých dôchodkov, ani prikrášľovanie čísel. Tieto opatrenia buď nefungujú, alebo riešia skôr symptómy ako chorobu. A vzhľadom na demografický vývoj v Európe – kde počet pracujúcich klesá a nerastie – sú aj zvrhlé. Z krátkodobého pohľadu Európa čelí vysokej nezamestnanosti, z dlhodobého pohľadu jej však hrozí nedostatok pracovnej sily.
Oveľa lepšou zbraňou proti nezamestnanosti je rekvalifikácia či ďalšie opatrenia garantujúce prepusteným kontakt s trhom práce tak, aby sa na ňom aj rýchlo mohli uplatniť po ekonomickom oživení. Škandinávske krajiny sú v tejto oblasti na tom lepšie ako väčšina iných štátov. Namiesto zachovávania pracovných miest a tovární sa explicitne snažia robotníkov chrániť a vzdelávať. Takéto investície do ľudského kapitálu s väčšou pravdepodobnosťou zvyšujú produktivitu práce, vytvárajú silnejší rasť a vyššiu zamestnanosť. Nanešťastie, európske vlády sa pravdepodobne rozhodnú pre presne opačné stratégie.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto na titulke - Flickr.com
