Loď s názvom BYD Explorer No. 1 vyložila vo februári v Nemecku približne tritisíc elektrických áut vyrobených čínskou firmou BYD. Jej názov naznačuje, že bola prvou z mnohých, ktoré budú nasledovať. Nie je prekvapením, že to vyvolalo obavy o budúcnosť nemeckých výrobcov automobilov.
Čína chrlí elektroautá, zatiaľ čo jej lídri presúvajú veľké peniaze do high-tech priemyslu v snahe oživiť ekonomiku krajiny. Jej obchodný prebytok vo výrobnom sektore vzrástol na rekordnú úroveň a bude sa ešte zvyšovať, informuje The Economist. V dôsledku toho sa európski lídri obávajú prílevu lacného čínskeho tovaru. Ešte 5. marca Európska komisia potvrdila, že má dostatok dôkazov na vyhlásenie, že Čína nespravodlivo dotovala svojich výrobcov elektromobilov, čím pripravila pôdu pre zavedenie ciel. Predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová varovala Čínu, aby „sa toľko nepredbiehala“ v oblasti zelených technológií.
Okrem toho, že sa ekonomika európskeho kontinentu zmieta z energetického šoku po ruskej invázii na Ukrajinu, vynára sa ďalšia hrozba. Ak bývalý šéf Bieleho domu Donald Trump opäť zvíťazí v novembrových prezidentských voľbách, európskym exportérom hrozí uvalenie vývozných ciel na jeden z ich najlukratívnejších trhov. Bývalý prezident navrhol zaviesť desaťpercentné clo na všetok americký dovoz. Robert Lighthizer, ktorý D. Trumpovi radí v oblasti obchodu, zašiel ešte ďalej a nedávno vyhlásil, že toto clo môže byť aj vyššie.
Nemecký ekonomický inštitút vypočítal prípadný dosah takéhoto opatrenia. Pri desaťpercentných clách by celkový export Nemecka bol do roku 2028 o takmer päť percent nižší. V dôsledku toho by nemecký HDP klesol o 1,2 percenta.
Kombinácia energetických, čínskych a Trumpových šokov by mohla viesť k predĺženiu obdobia reštrukturalizácie európskej ekonomiky. Obchodné vojny robia tovar drahším, spôsobujú firmám vyššie náklady a spotrebiteľom obmedzujú výber, uzatvára The Economist.