Tento prelomový rozsudok vydal v utorok Európsky súdny dvor a môže vyvolať reťazovú reakciu aj v iných krajinách Európskej únie – hlavne v Británii alebo v Holandsku, ktoré dlhodobo upozorňujú na „turistiku za sociálnymi dávkami“ z chudobnejších štátov EÚ.

Spor vyvolal prípad mladej Rumunky Elisabety Dano, ktorá sa v roku 2010 presťahovala do nemeckého mesta Lipsko, kde porodila syna Floriana. Od štátu bez problémov poberala mesačne 317 eur v podobe prídavkov na dieťa. Nemecké úrady jej však odmietli vyplácať dávky životného minima, sociálnu podporu i príspevok na bývanie a výdavky spojené s vykurovaním, ktoré sú nemeckým občanom dostupné na základe benefičného systému nazvaného Hartz IV.

Miestny úrad práce, kde bývala, totiž potvrdil, že na trhu práce nebola aktívna a o hľadanie práce sa ani nikdy nesnažila. Napriek tomu, že 25-ročná Rumunka mala len základnú školu a neovládala nemecký jazyk, mala od úradu ponuky práce, ktoré však úspešne ignorovala. Nikdy nepracovala nielen v Nemecku, ale ani v domovskom Rumunsku.

Európsky súd preto rozhodol, že členské krajiny EÚ musia „mať možnosť odmietnuť“ sociálne dávky tým cudzincom, ktorí sú ekonomicky pasívni a o zlepšenia svojho postavenia - buď rekvalifikáciou alebo jazykovými kurzami - sa nesnažia.

Ak chceš ostať, musíš si zarobiť

O prípad sa preto začal ešte v máji tohto roku zaujímať Súd pre sociálne záležitosti v Lipsku (Sozialgericht Leipzig) na podnet úradu práce. Úradníci úradu práce sa totiž riadili nemeckým sociálnym zákonníkom (Sozialgesetzbuch Zweites Buch), ktorý umožňuje neudeliť napríklad dávky v hmotnej núdzi, ak sú špekulatívne využívané cudzincami. Súd v Lipsku sa však rozhodol celý prípad prideliť Európskemu súdnemu dvoru, aby zistil, či právo únie bráni takémuto vylúčeniu.

„Právo EÚ priznáva občanom únie a ich rodinám právo pobytu v inom členskom štáte počas prvých troch mesiacov až piatich rokov, pokiaľ sa nestávajú neprimeranou záťažou pre systém sociálnej pomoci hosťujúceho štátu,“ vysvetľuje pre TREND.sk Enzo Weber z nemeckého Inštitútu pre zamestnanosť.

Ak chcú v Nemecku ostať dlhšie, musia mať dostatok vlastných peňazí alebo si ich zarobiť, aby v cudzine prežili. „Vo všeobecnosti nejde o nové pravidlo, ale Európsky súdny dvor v utorok toto pravidlo pretavil do praxe,“ pokračuje E. Weber.

Čo sa týka Rumunky a jej syna, súd potvrdil, že nemajú dostatok zdrojov, a preto sa nemôžu dožadovať práva na pobyt v Nemecku na základe smernice o voľnom pohybe občanov EÚ. „Preto sa E. Dano a jej syn nemôžu domáhať rovnocenného zaobchádzania s nemeckými občanmi,“ uviedol súd v Luxemburgu.

Podľa E. Webera bude mať inak racionálne rozhodnutie vplyv na ostatné krajiny EÚ, predovšetkým na euroskeptických Britov. „Podľa mňa oveľa horšie by bolo rozhodnutie súdu, ktoré by krajiny prinútilo platiť sociálne dávky bez ohľadu na aktivitu cudzincov. Takýto verdikt by mohol len urýchliť zmenu legislatívy, ktorá by obmedzila prílev cudzincov do Británie alebo Nemecka,“ dodal pre TREND.sk analytik.

Imigrácia do Nemecka je v kurze

Nemecko dosiahlo v roku 2013 najvyššiu čistú imigráciu za uplynulých 20 rokov. V máji tohto roku OECD napísala, že ide dokonca o boom a stala sa druhou najpopulárnejšou krajinou pre cudzincov po Spojených štátoch. Pohltí každého desiateho imigranta z krajín OECD.

Len v roku 2012 došlo do Nemecka 400-tisíc nových imigrantov, ktorí dostali v Nemecku povolenie ostať aspoň na jeden rok. Bolo to o 38 percent viac ako rok predtým. Tento prílev spôsobila hospodárska kríza a vysoká nezamestnanosť z juhu a východu Európy. Boom podporil aj kľúčový termín máj 2011, kedy Nemci otvorili pracovný trh aj pre Slovákov a ďalších východných členov EÚ.   

Vlani sa otvoril pracovný trh aj Rumunom a Bulharom. Kým vlani žilo v Nemecku 175-tisíc Bulharov, tento rok v septembri ich už bolo o 32-tisíc viac.

V rovnakom trende nezaostávajú ani Rumuni, ktorých žije podľa štatistík v Nemecku až 338-tisíc, teda o 82-tisíc viac ako vlani. Stále ide len o nepatrný podiel, ak rátame, že v Nemecku žije 7,6 milióna cudzincov, čo je najviac od roku 1967.

V Nemecku sú však imigranti vítaní, keďže pôrodnosť klesá už viac ako desaťročie, v priemere sa jednému páru narodí 1,4 dieťaťa. Aby bolo populácia stabilná, je potrebná pôrodnosť aspoň 2,1 dieťaťa na pár. Bez prílevu cudzincov by sa tak počet Nemcov mohol do roku 2050 scvrknúť o 16 percent na 69 miliónov domácich občanov.

Navyše, ekonomika, ktorá netrpí nezamestnanosťou, si žiada nové kapacity na pokrytie kvalifikovaných, ale aj lowcostových pracovných miest. Nemecká politika integrácia sa preto snaží ponúkať cudzincom lacné jazykové kurzy, ktoré cudzincom majú uľahčiť stotožniť sa s kultúrou a začleniť sa čo najrýchlejšie do pracovného koloritu. Tento proces nazývajú Willkommenskultur. Neberú imigrantov ako bezpečnostné riziko - ako politici v Británii, ale obrovský potenciál pre rozvoj celej krajiny. 

Verejná diskusia je síce menej hlasná ako napríklad v Británii alebo vo Francúzsku, ale aj Nemci čelia rovnakým problémom ako zvyšok EÚ. Starostovia 16 miest pred pár mesiacmi požiadali štát o pomoc pri zvládaní chudobných imigrantov z východnej Európy, z ktorých sú mnohí Rómovia. Aj v Nemecku rastie sila ultrapravicových strán, akou je Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá postavila svoju politiku na nacionalizme a odpore k imigrácií.