Európsky sociálny štát je ohrozený, varuje šéfka ECB

Európa nebude schopná financovať veľkorysý sociálny štát, zabezpečiť vyššie výdavky na obranu, ani boj proti klimatickým zmenám, ak sa nepodarí zastaviť dlhodobý pokles ekonomického rastu, varovala prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová.

EÚ podľa nej čelí riziku „nižších daňových príjmov a vyšších dlhových pomerov“, čo by znamenalo „menej zdrojov pre sociálne výdavky“. Hrozba obchodnej vojny, ktorá sa po nedávnom znovuzvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA stáva podľa analytikov pravdepodobnejšou, by mohla ešte viac poškodiť európsku ekonomiku, uviedla podľa Financial Times Ch. Lagardová.

Zdôraznila, že región sa čoraz viac „rozdeľuje na konkurenčné bloky, ktoré spochybňujú voľný obchod“. „Musíme sa rýchlo prispôsobiť meniacemu sa geopolitickému prostrediu a získať späť stratenú konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť.“

Prezident Bundesbanky a člen Rady guvernérov ECB Joachim Nagel varoval, že svet sa môže nachádzať „na pokraji výraznej eskalácie“ geopolitickej fragmentácie. „Tento vývoj je znepokojujúci a mali by sme sa všetci usilovať obnoviť spoluprácu a voľný obchod.“

Medzinárodný menový fond v októbrovej správe upozornil, že aj bez obchodnej vojny sa rozdiel medzi HDP Európy a USA do konca desaťročia ešte viac prehĺbi. Kontinent čelí „nedostatku podnikateľskej dynamiky“, ktorý spolu so starnúcou pracovnou silou a nízkym rastom produktivity zníži priemerný ročný rast HDP Európy na obdobie do roku 2029 na 1,45 percenta. USA by v tom istom období mali dosiahnuť priemer 2,29 percenta.

Európa je obzvlášť zraniteľná voči dôsledkom potenciálnej obchodnej vojny, pretože je „otvorenejšia než iné regióny“, upozornila ešte Ch. Lagardová. Obchod tvorí viac než polovicu celkového hospodárskeho výkonu kontinentu.