Európsky parlament zažaloval Európsku komisiu za nespustenie mechanizmu, ktorý by členským krajinám obmedzil eurofondy za nedodržiavanie princípov právneho štátu. Dôvodom tohto kroku je podľa EP skutočnosť, že do dnešného dňa nebol z viny EK uplatnený mechanizmus právneho štátu, ktorý vstúpil do platnosti už 1. januára.
Mechanizmus podmienenosti eurofondov zásadami právneho štátu má predísť zneužitiu finančného balíka v rámci plánu obnovy. Komisia ho ale doteraz voči žiadnej krajine neaktivovala. Čaká na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, kde nástroj zažalovali Poľsko a Maďarsko.
Slovenskí europoslanci pre EURACTIV Slovensko odpovedali na otázku: Je dobré, že europarlament žaluje eurokomisiu?
Piati europoslanci rozhodnutie vítajú
„Je neprípustné, aby krajiny, ktoré nedodržiavajú pravidlá, mali rovnaké podmienky, ako krajiny, ktoré sa správajú štandardne a pravidlá dodržiavajú," odpovedal Ivan Štefanec z rodiny európskych ľudovcov (EPP).
Progresívca Martina Hojsíka, ktorý je v EP členom frakcie Obnovme Európu (RE), rozhodnutie žalovať Komisiu síce nepotešilo, ale podľa neho je tento krok potrebný. „Som presvedčený, že keby slovenská vláda konala v rozpore s demokratickými pravidlami a právnym štátom, väčšina ľudí na Slovensku by bola nesmierne rada, keby sa na ich stranu postavila Európska komisia."
Jeho stranícky kolega a podpredseda liberálnej frakcie RE Michal Šimečka, ktorý je zároveň spravodajcom pre právny štát pripomenul, že „systematický rozklad právneho štátu poľskou a maďarskou vládou je existenciálnym ohrozením EÚ – bez právnej istoty nemôže fungovať spoločný trh, a bez spoločného trhu nemôže fungovať Únia". Dodal, že nerozumie, prečo tento názor nezdieľa aj Komisia.
Michal Wiezik z EPP tvrdí, že „EÚ nie je len bankomat, ale spoločenstvo založené na jasných hodnotách a princípoch, ktoré je nutné dodržiavať".
„Žaloba EP voči EK je politickým signálom, ktorý odkazuje Európskej komisii, že nesmie ďalej ustupovať vládam, ktoré spochybňujú základné pravidlá európskeho spoločenstva. To by bolo jasným signálom pre vlády v Poľsku a Maďarsku, že z dodržiavania spoločných základných pravidiel si už nemusia robiť ťažkú hlavu, čo by bol oveľa väčší problém, ako zastavené eurofondy pre dve členské krajiny," vyjadril sa slovenský ľudovec (EPP) Vladimír Bilčík.
Štyria poslanci vravia nie
Monika Beňová zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP (S&D) si myslí, že v konečnom dôsledku doplatia na obmedzenie toku financií predovšetkým obyvatelia a nie samotní politici. „Podľa mňa, ak takýto mechanizmus má fungovať, musí naopak postihovať lídrov, ktorí popierajú spoločné hodnoty a nie samotné obyvateľstvo," mieni Beňová.
Eugen Jurzyca z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) uviedol, že „ak by poslanci NR SR mali dojem, že nimi zvolená výkonná moc si neplní svoje povinnosti, zrejme by nasledovalo jej odvolanie alebo iný politický tlak, nie žaloba na súde".
Miroslav Číž zo skupiny socialistov nepovažuje konfrontáciu EP a Komisie prostredníctvom súdu za vhodnú. „Podanie návrhu na súd nerešpektuje rozhodnutie Rady z 11. 12. 2020, špecificky bod 2C, ktoré podľa môjho názoru nemožno nerešpektovať. Rada v ňom žiada Komisiu vypracovať v úzkej spolupráci s členskými štátmi postup na uplatňovanie sankčných mechanizmov. Rovnako je potrebné, v prípade podania zrušovacej žaloby, zahrnúť do pravidiel aj závery zo stanoviska súdu. Do vydania usmernenia Komisia nebude navrhovať opatrenia podľa nariadenia," vysvetlil.
„Všetci sa zhodneme na tom, že je našou povinnosťou chrániť právny štát, keďže je to jeden z pilierov Európskej únie a celej našej spolupráce. Na druhej strane si však musíme položiť otázku, do akej miery je to, k čomu v poslednom čase dochádza skutočne boj o ochranu právneho štátu alebo sme svedkami boja o ideologickú prevahu vo verejnej diskusii," uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann (EPP). Dodala, že sa prikláňa k „pokojnej a odbornej diskusii o ochrane právneho štátu a celkovo budúcnosti našej spolupráce namiesto vzájomného obviňovania, zvlášť v tomto ekonomicky i sociálne vypätom období".
