Náhle úsilie Európy o premenu svoji chronicky podfinancovaných armád odhalilo vážny problém. Jej mierový obranný priemysel nezodpovedá rozsahu ruských hrozieb, píše Politico.
Jednoducho povedané, v Európe nie je dostatok nábojov, zbraní, ani hi-tech systémov, ktoré by zodpovedali požiadavkám EÚ a hroziacim nebezpečenstvám. A dopyt je vysoký – od začiatku vojny vo februári sa krajiny EÚ zaviazali minúť viac ako 230 miliárd eur na modernizáciu svojho arzenálu.
Dôvodom náhleho prílevu financií nie je len ruský revanšizmus. Existuje tiež tlak z mnohých mocných európskych krajín, aby zabezpečili, že kontinent sa pri obrane svojich hraníc nemusí spoliehať na americkú armádu alebo mocenský obranný priemysel USA. Nedávna ruská mobilizácia, jadrové hrozby a podozrenia zo sabotáže plynovodov len zvýšili lokálny charakter týchto hrozieb.
USA radia Európe
„Počúvame od amerických kolegov, vlastne sú to rady,“ povedal šéf Európskej obrannej agentúry (EDA) Jiří Šedivý - organizácie EÚ, ktorá sa snaží pomôcť krajinám spojiť sa za účelom obrany. „Investujte do svojich vlastných strategických prostriedkov, pretože môže prísť čas, a môže to byť veľmi skoro, keď v skutočnosti my, USA, môžeme byť plne zapojení inde v Ázii a Tichomorí a jednoducho vás nebudeme môcť podporiť,“ znela jedna z týchto rád.
V reakcii na to sa európske obranné firmy snažia dobehnúť zameškané, zintenzívňujú výrobu a svoje vlastné kapacity. Mnohé plnenia európskych zmlúv však stále smerujú do zahraničia na miesta, ako sú USA a dokonca aj Južná Kórea.
Ako zabezpečiť dopyt
„Ako spoločnosť teraz investujeme stovky miliónov, aby sme sa uistili, že dokážeme uspokojiť dopyt,“ povedal generálny riaditeľ švédskej obrannej firmy Saab Micael Johansson. Jej ramenné raketomety, nazývané NLAW, sú pre Ukrajinu kritickým komponentom v boji proti agresorovi.
Bezpečnostná výzva Európy však predstavuje typický problém pre inštitúciu, akou je EÚ: Úspech závisí od zosúladenia vlastných záujmov 27 členských štátov. Niektorí argumentujú, že ak sa to nepodarí, spôsobí to len ďalšie prehlbovanie konfliktov.
„V Európe je vojna, každý deň zomierajú stovky ľudí, nielen vojaci, ale aj ženy a deti,“ povedal poslanec Európskeho parlamentu a bývalý šéf estónskej obrany Riho Terras. „Európa sa musí zjednotiť proti Rusku, inak nebude mier.“
Viac peňazí, viac vyhrážok
Zvýšený dopyt Európy po bezpečnosti je súčasťou globálneho trendu, ktorý neustále rástol po tom, čo Rusko v roku 2014 anektovalo Krym. Globálne výdavky na obranu teraz prekročili dva bilióny dolárov.
„Výdavky sa dramaticky zvýšili po ruskej invázii vo februári,“ povedala Lucie Béraud-Sudreauová zo Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru. „Európa stále dobieha, dopĺňa a obnovuje existujúce zásoby zbraní.“
To je aj názor, ktorý predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zopakovala vo svojom výročnom prejave o stave únie v septembri. Európa podľa nej nepočúvala Poľsko, ani štáty vo veľkej časti strednej a východnej Európy – všetko krajiny, ktoré už dlho varujú pred rozpínavosťou Vladimira Putina.
„Už roky nám hovoria, že Putin neprestane,“ povedala U. von der Leyenová.
Výroba môže trvať roky
Potreby Európy sú mnohé: armády sa snažia zlepšiť svoje komunikačné kapacity, posilniť svoje schopnosti mobility a modernizovať svoje spravodajské a prieskumné nástroje. Európske regióny zároveň čelia rôznym zraniteľným miestam, ktoré si vyžadujú rôzne stratégie a vybavenie, či už ide o pozemný, námorný, vzdušný alebo kybernetický priestor.
Výroba komplikovanejších nákupov v Európe môže trvať roky a niektoré pokročilé zbrane sú dostupné len v zahraničí.
„Problém európskeho obranného priemyslu je v tom, že je zvyknutý vyrábať zložité zbrane vo veľmi malých sériách počas dlhého obdobia, čo vyhovuje mierovej situácii,“ povedal David Chour, finančný riaditeľ najväčšieho výrobcu zbraní v Českej republike Czechoslovak Group (CSG). „Bezpečnostné prostredie sa však zmenilo, sú potrebné miliardy investícií.“
Francúzsko je už dlho jedným z najväčších európskych zástancov vytvorenia obrannej siete, ktorá stojí sama o sebe – koncept nazývaný „strategická autonómia“.
Snahy blednú
EÚ aj EDA začali v roku 2015 ponúkať daňové úľavy, ktoré povzbudili členské štáty, aby nakupovali na miestnej úrovni. Nedávno EÚ vytvorila fond vo výške 500 miliónov eur na pokrytie spoločných nákupov verejného obstarávania v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine. Tieto snahy však blednú v porovnaní s potrebou alebo skutočnými nákladmi na obstarávanie veľkých zbraní.
Navyše, základom toho, kam idú výdavky na obranu, sú skôr geopolitika a bilaterálne vzťahy. Dobrým príkladom toho bol september 2021, keď Francúzsko vyložilo tri ponorky v Grécku údajne za päť miliárd eur po tom, čo zišlo z dohody s Austráliou. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež ponúkol „strategické partnerstvo“ na podporu desaťročí trvajúceho sporu Atén so susedným Tureckom, ktoré sú pravidelne robí sporné územné nároky v Egejskom mori.
Naopak, keď sa Poľsko, jeden z najväčších darcov vojenskej pomoci na Ukrajine, rozhodlo doplniť svoje zásoby, vláda sa obrátila na Južnú Kóreu a v júli podpísala rekordnú dohodu o zbraniach v hodnote 14,5 miliardy eur.
Varšava naznačila, že odišla do zahraničia čiastočne preto, že Nemecko, napriek tomu, že má tretí najväčší obranný priemysel v Európe, neposkytlo svoje tanky dostatočne rýchlo. Berlín sľúbil, že pošle moderné tanky výmenou za to, že Varšava pošle svoje tanky zo sovietskej éry na Ukrajinu.
Čína ako slabina
Jednou z najväčších bezpečnostných slabín Európy je prílišné spoliehanie sa na Čínu. Ifo Institute, mníchovský ekonomický think-tank uviedol, že takmer polovica nemeckej výroby sa spolieha na kľúčové vstupy z Číny.
Samotná Európa predstavuje len desať percent globálneho trhu s mikročipmi, ktorý poháňa všetko od práčok až po obranné systémy. EÚ si stanovila za cieľ zdvojnásobiť toto číslo, no vedúci predstavitelia priemyslu varovali, že prostriedky vyčlenené na toto úsilie sú žalostne nedostatočné. Problém sa bude len zintenzívňovať, keď budúca generácia obranných spôsobilostí bude viac technologicky riadená.
M. Johansson, generálny riaditeľ Saabu, povedal, že jeho spoločnosť nemá žiadne väzby na Čínu, ale dostáva mikročipy od Taiwanskej polovodičovej výrobnej spoločnosti, všeobecne známej ako TSMC, najväčšieho svetového výrobcu mikročipov. „Je to vážny problém, samozrejme,“ povedal. „Je také šialené, že sme takí závislí od vysoko sofistikovaných polovodičov.“
Problémom je, že EÚ nie je schopná konať kolektívne, ani rýchlo. V konečnom dôsledku sa rozhodnutia o obstarávaní obranných zariadení prijímajú na národnej úrovni v závislosti od potrieb a vplyvov každej krajiny.
„Je to o rozhodovaní národnej suverénnosti pri obstarávaní obranného vybavenia v každej krajine,“ povedal M. Johansson zo Saabu. „Neexistuje žiadny spôsob ako prinútiť krajiny, aby spolupracovali.“
Ďalšie dôležité správy
