Európski lídri musia byť pevní navzdory ekonomickej bolesti, ak chcú zastaviť „opotrebovávaciu vojnu" ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine, odkázal riaditeľ ukrajinskej štátnej spoločnosti Naftogaz Jurij Vitrenko. Píše o tom denník The Financial Times.
Strach z inflácie
Vitrenko sa obáva, že úzkosť západných politikov z inflácie môže oslabiť ich podporu Ukrajine, najmä keď sa Európa pripravuje na ďalší nárast cien zemného plynu.
„Ukrajina je vyčerpaná. Európa je vyčerpaná. A na Ukrajinu bude tlak, aby rokovala,“ povedal Vitrenko. Podľa neho je pre Ukrajinu „veľkým problémom“, že „sa západní politici boja zvyšovania cien, boja sa recesie, čo značne obmedzuje to, čo môžu urobiť, aby zastavili Putina".
Treba vydržať
Šéf Naftogazu je presvedčený, že o jeden či dva roky nebude Západ závislý od ruskej ropy a plynu. „Ale to znamená, že možno budeme musieť vydržať túto vojnu jeden alebo dva roky - a to nie je také jednoduché."
Západ podľa Vitrenka „nie je taký tvrdý v prípade sankcií, ako si myslíme, že by mal byť“. Obáva sa, že „si zvolil prístup dusivých sankcií namiesto zdrvujúcich sankcií“.
Bude to bolieť
Konštatoval, že odstavenie Európy od ruského plynu (pred vojnou mala EÚ približne tretinu plynu z Ruska) bude pre kontinent ekonomicky „bolestivý“.
Ale západné vlády zhoršili svoju pozíciu tým, že odstrašili investície do projektov na fosílne palivá s vysokými emisiami uhlíka, čo dalo Putinovi väčšiu moc, argumentoval.
„Mysleli to veľmi vážne s environmentálnou udržateľnosťou, ale takmer zabudli na geopolitickú udržateľnosť... Posledných pár rokov bolo v západnom svete nepriateľské prostredie pre investície do plynu, čo prispelo k problému."
Gazprom škrtí kohútiky
Rusko minulý rok znížilo množstvo plynu smerujúceho do Európy, čo analytici označili za úsilie Moskvy o vyčerpanie zásob plynu na kontinente a zvýšenie jej politického vplyvu pred inváziou na Ukrajinu. Ruský plynárenský koncern Gazprom nedávno opäť priškrtil kohútiky, čo vyvolalo obavy, že EÚ by mohla vstúpiť do zimnej vykurovacej sezóny s nedostatočným množstvom plynu.
Aj samotnej Ukrajine by na začiatku zimy chýbalo až šesť miliárd kubických metrov zemného plynu - približne štvrtina minuloročnej spotreby.
Podľa Vitrenka by napríklad biomasa mohla pomôcť zaplniť túto medzeru, ale Naftogaz bude musieť kúpiť aj viac plynu - a oslovil USA a Katar, čo sa týka zabezpečenia dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG).
Podľa The Financial Times Vitrenkove vyjadrenia odrážajú nedávne varovanie britského premiéra Borisa Johnsona pred „únavou“ Západu z vojny.
Členovia NATO však tento týždeň na summite v Madride obnovili svoje úsilie na podporu Ukrajiny vrátane dodávok zbraní. Oznámili najväčšie zmeny v Aliancii od konca studenej vojny s cieľom čeliť ruskej hrozbe.