Švédi odmietajú platiť hotovosťou viac než akýkoľvek iný európsky národ. Podľa prieskumu miestnej centrálnej banky ju pri poslednom nákupe použilo iba osem percent občanov, píše agentúra Bloomberg.
Švédsko sa hotovosti začalo zbavovať v 90. rokoch 20. storočia, keď zaznamenalo zvýšenie počtu ozbrojených lúpeží. Bezhotovostné platby síce majú nespočetne veľa výhod, no takisto so sebou prinášajú mnohé riziká. Švédsko je toho ukážkovým príkladom. Miera online podvodov a digitálnej kriminality v krajine za posledné roky prudko vzrástla, pričom podvodníci v roku 2023 obrali spotrebiteľov o takmer 1,2 miliardy švédskych korún.
Na rozmachu bezhotovostného zločinu má veľký podiel celoštátne zavedenie identifikačného systému BankID na podpisovanie transakcií. Švédi prostredníctvom neho vykonávajú väčšinu s financiami spojených úkonov vrátane podávania daňového priznania či kupovania lístkov na autobus. Každý dospelý obyvateľ Švédska ju využíva minimálne dvakrát denne.
S cieľom potlačiť digitálnu kriminalitu vyvíjajú švédske úrady tlak na miestne banky, od ktorých požadujú sprísnenie bezpečnostných opatrení. To však nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ak to so sprísňovaním preženú, môžu spomaliť ekonomiku. Pri umiernenejšom prístupe zas riskujú pokles dôvery a poškodenie legitímnych podnikov.
Problémom je, že obeťami podvodu nie sú iba spotrebitelia, ale aj švédsky systém sociálneho zabezpečenia. Vládne agentúry s cieľom uľahčiť zakladanie spoločností takisto prijali BankID. Podvodníci to zneužili takmer okamžite a za účelom prania špinavých peňazí začali vytvárať falošné spoločnosti s fiktívnymi mzdami. Príjmy z podvodov a drogovej činnosti potom využívajú na získavanie úverov v bankách či poberanie sociálnych dávok.
„Môžu generovať zisky z trestnej činnosti a potom tieto príjmy využiť na zisk štátneho dôchodku. Je to extrémne urážlivé,“ zdôraznil vedúci švédsky prokurátor pre ekonomické zločiny Daniel Larson. Švédsko si tak od neho vyslúžilo prezývku „Silicon Valley kriminálneho podnikania“. Orgány činné v trestnom konaní odhadujú, že švédska kriminálna ekonomika tvorí až 2,5 percenta hrubého domáceho produktu krajiny.
Ďalšie dôležité správy
