V riekach, jazerách a pobrežných vodách Európy sa nachádzajú chemické látky, tvrdí správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA). Hlavnými vinníkmi sú emisie uhoľných elektrární a pesticídy z poľnohospodárstva. Kľúčovými hrozbami sú tiež klimatické zmeny, nadmerné využívanie vody a degradácia biotopov, uvádza euronews.com.
Ak sa neprijmú opatrenia na zvýšenie odolnosti a udržateľnosti zásob vody, Európa môže čeliť vážnym výzvam v oblasti vodnej bezpečnosti. „Zdravie európskych vôd nie je dobré,“ povedala v oficiálnom vyhlásení výkonná riaditeľka EEA Leena Ylä-Mononenová. „Naše vody čelia bezprecedentnej súhre výziev, ktoré ohrozujú vodnú bezpečnosť Európy.“
Správa „Európsky stav vôd 2024“ tiež zdôrazňuje potrebu lepšieho manažmentu rizika povodní, aby sa ochránili ľudské životy, ekosystémy a ekonomika.
Ak hľadáte čisté vody, nahraďte vnútrozemie morom. Top 10 krajín s najčistejšími pobrežiami
Podľa Rámcovej smernice o vode Európskej únie mali európske rieky, jazerá, pobrežné a podzemné vody dosiahnuť „dobrý chemický stav“ do roku 2015. EEA uvádza, že od roku 2010 sa dosiahol len malý pokrok, pričom iba 29 percent povrchových vôd v Európe malo dobrý chemický stav do roku 2021, čo znamená, že nie sú nadmerne znečistené. Len 37 percent dosiahlo dobrý alebo vysoko ekologický stav.
Jedným z dôvodov pomalého pokroku sú dlhotrvajúce znečisťujúce látky, ako napríklad ortuť. Bez ich vplyvu by až 80 percent povrchových vôd získalo dobrý stav.
Podzemné vody, ktoré zabezpečujú dve tretiny pitnej vody v Európe, sú na tom o niečo lepšie — 77 percent má dobrý chemický stav a 91 percent vykazuje dostatočné zásoby v 19 členských štátoch EÚ a Nórsku.