Plávanie v európskych jazerách a riekach môže predstavovať zdravotné riziko. Príkladom je príbeh Nÿs a jej detí, ktoré milujú plávanie v kanáli na okraji belgického Gentu natoľko, že sú ochotní riskovať bolesti brucha, ak sa vody nechtiac napijú. „Vedia, že musia mať zavreté ústa. Bolo by pekné, keby si človek mohol užiť plávanie s deťmi bez toho, aby potom dostali hnačku,“ zamyslela sa Belgičanka.
Podobnému riziku čelili aj olympijskí triatlonisti, ktorí museli toto leto plávať v Seine, ktorej kvalita vody už dlhé roky nespĺňa európske štandardy. Hlavným problémom sú fekálne baktérie, ktoré do rieky z kanalizácie zanášajú dažde. Francúzska vláda vynaložila 1,4 miliardy eur, aby tento problém napravila a zaistila, že rieka bude z hľadiska zdravia bezpečná. Napriek tomu museli organizátori hier preteky pre zlú kvalitu vody odložiť.
Tento incident odhalil rastúci politický problém v Európe. Základy mnohých miest ako Gent totiž vznikli ešte v stredoveku a majú storočia starú infraštruktúru, ktorá nebola modernizovaná, aby zvládla nápor odpadu z domácností a tovární.
Zastaraná infraštruktúra
Európska únia tento rok aktualizovala tridsaťročné pravidlá týkajúce sa spôsobu, akým musia krajiny zbierať a spracovávať odpadovú vodu, no väčšina má ešte stále problém dodržať aj tie staré. Európska komisia už preto podnikla právne kroky proti Taliansku, Grécku a Španielsku. Európske krajiny musia navyše do roku 2027 zlepšiť kvalitu riek, jazier a morí. Správa z roku 2021 ukázala, že až dve tretiny povrchových vôd na kontinente nevykázali dostatočné zlepšenie.
Nie je presne známe, koľko odpadových vôd v EÚ nikdy neprejde spracovaním. Je to preto, že európske krajiny sú závislé od kombinovaných stokových systémov, ktoré počas silných dažďov fungujú ako tlakový ventil. Kanalizačné potrubia odvádzajú nadbytočnú dažďovú vodu zmiešanú s odpadom do otvorených vôd, aby sa predišlo záplavám alebo spätnému toku vody do domácností. Väčšina týchto systémov bola postavená v 19. a 20. storočí. Oblasti s novšími kanalizačnými systémami, akými sú Austrália a západná časť Spojených štátov, zbierajú dažďovú vodu a odpad oddelene.
Nebezpečné vypúšťanie
Nedostatočná údržba môže viesť k nahromadeniu tukov a olejov v potrubiach, čo spôsobuje vyliatie odpadových vôd, skôr než má dážď šancu ich zriediť. Ako často k nim v Európe dochádza, nie je z dôvodu nedostatočného monitorovania známe.
Toto „suché vypúšťanie“ môže spôsobiť únik škodlivých baktérií, akými sú E. coli a enterokoky, do prostredia. Takisto narúša vodné ekosystémy, čo najviac škodí rybám a iným živočíchom. Nespracované odpadové vody navyše podporujú rast rias. Tie zabíjajú nielen inú vegetáciu, čím zvieratá prichádzajú o potravu, ale aj mäkkýše, ktoré sú prírodnými vodnými filtrami.
Zvýšené znečistenie môže zdvihnúť náklady niektorých zariadení na čistenie vôd, ktoré budú musieť vylepšiť zaužívané procesy, aby zvládli vyššie úrovne kontaminácie.
Ďalšie dôležité správy
