Nemocnice v Európe bojujú s infláciou, nedostatkom pracovníkov a následkami pandémie. Lídri v oblasti zdravotníctva varujú, že tlak, ktorý so sebou prináša súčasná energetická kríza, môže ovplyvniť starostlivosť o pacientov, píše Politico.
Ruská invázia na Ukrajinu dala do pohybu energetickú vojnu, ktorá sa preniesla už aj na oddelenia a chodby zdravotníckych zariadení. Ich zamestnancov vyčerpal viac ako dvojročný boj s pandémiou koronavírusu a ich rady sa takisto zmenšili.
Nemocnice teraz musia v dôsledku vysokých účtov za energiu či iných nákladov znižovať teplotu na svojich termostatoch či dokonca dočasne zatvárať niektoré oddelenia. Brány niektorých nemocníc sa možno zavrú úplne.
Znižovanie spotreby v nemocniciach
Nemocnica CHU Brugmann v belgickom Bruseli je domovom pre 4 500 zamestnancov. Tí čochvíľa obdržia urgentnú správu: „Musíme šetriť energie“.
Správkyňa nemocnice zodpovedná za energie Laurence Caussinová pracuje na tom, aby bola táto nemocnica energeticky účinnejšia, už 14 rokov. Spolu so svojím tímom sa ešte pred príchodom zimy snaží nájsť nové spôsoby šetrenia energiami.
„Náklady na vykurovanie sú niečím, čo vieme naozaj výrazne ovplyvniť,“ tvrdí Caussinová.
V rámci opatrení by mali zamestnanci znížiť na oddeleniach teplotu na termostatoch na zhruba 20 stupňov Celzia s výnimkou pôrodnice či novorodeneckého oddelenia. Cieľom je dosiahnuť teplotu medzi 20 až 22 stupňami Celzia, pretože každé zníženie o jeden stupeň predstavuje ušetrenie energie na úrovni siedmich percent celkovej spotreby.
V nasledujúcich týždňoch by sa zamestnanci a pacienti takisto mali pripraviť na odstávku teplej vody v niektorých ambulanciách či administratívnych budovách.
Kríza zasiahne aj pacientov
Nemocnice naprieč Európou bojujú s infláciou, nedostatkom personálu či neutíchajúcimi následkami koronavírusovej pandémie. Lídri v oblasti zdravotníctva varujú, že súčasná energetická kríza môže potrápiť aj pacientov.
„Ak ste majiteľom reštaurácie a zvýšia sa vaše ceny energií, môžete zvýšiť ceny vašich produktov. Možno to teda zvládnete. No my to urobiť nemôžeme,“ vysvetľuje Gerald Gass, výkonný riaditeľ Federácie nemeckých nemocníc, ktorá združuje všetky nemecké nemocnice.
Poplatky za nemocničné služby v Nemecku sa počítajú na základe dva roky starých údajov a ani použitá úprava cien zďaleka neudrží krok s rastúcou infláciou.
„Ak sa nič neudeje, tak prídeme o nemocnice,“ varuje Gass.
V niektorých častiach krajiny by pre bankrot miestnych nemocníc boli pacienti nútení za zdravotnou starostlivosťou cestovať. Podľa Gassa je tento scenár „znepokojujúci“.
Ten sa teda rozhodol veci zobrať do vlastných rúk a minulý týždeň predložil nemeckému ministrovi zdravotníctva Karlovi Lauterbachovi petíciu, v ktorej žiada vládu o pomoc s energetickými nákladmi nemocníc. Minister odpovedal prostredníctvom príspevku na Twitteri: „Inflácia a vysoké energetické náklady ohrozujú samotnú existenciu nemocníc. Na riešení pracujeme.“
Investovanie sa vyplatilo
Následnosť kríz v Európe zvýrazňuje význam investovania do energetickej účinnosti a obehových riešení, tvrdí Daniel Eriksson, výkonný riaditeľ a zakladateľ Severského centra pre udržateľné zdravotníctvo.
„Keď je všetko dokonalé, nechcete prijať vysoké náklady. Ako sme mohli vidieť počas covidu a teraz aj počas klimatickej krízy v Európe, tí, ktorí pracovali s energetickou účinnosťou, obehovými a inteligentnými riešeniami, sú o trochu viac odolnejší, pokiaľ ide o pandémiu alebo klimatickú či energetickú krízu,“ uzatvára Eriksson.