Pred koncom druhej svetovej vojny sa americký prezident Franklin D. Roosevelt zúčastnil osudového stretnutia svetových lídrov, ktoré na niekoľko desaťročí prispelo k stanoveniu geopolitického rozloženia sveta. Nešlo však o Jaltskú konferenciu, píše The Economist.
Bezprostredne po tom, ako si Roosevelt, Churchill a Stalin rozdelili svet na sféry vplyvu, uskutočnilo sa na palube americkej vojnovej lode tajné stretnutie šéfa Bieleho domu so saudskoarabským kráľom Abdulazízom ibn Saudom. Výmenou za ochranu saudskoarabskej zvrchovanosti vo Svätej zemi umožnil kráľ americkým ťažobným spoločnostiam prístup k saudskoarabskej rope.
Koniec starých časov
Saudskoarabsko-americká aliancia, ktorá nadviazala na dlhodobé využívanie iránskych ropných rezerv vtedajšou Anglo-iránskou ropnou spoločnosťou (teraz BP) prinútila najväčšie západné ropné spoločnosti uprieť túžobný pohľad najprv na Perzský záliv a následne na iné vzdialené kúty sveta. Päť najväčších súkromných ropných spoločností – americké ExxnMobil a Chevron, britské BP a Shell a francúzsky TotalEnergies – už celé desaťročia ťažia ropu od Južnej Ameriky po Sibír. Príval geopolitických, ekonomických a environmentálnych faktorov však v súčasnosti tieto „superspoločnosti“ núti hľadieť čoraz väčšmi nie na východ a západ, ale skôr na sever a juh.
Obrovské zisky
K zmene kurzu ropných gigantov dochádza v čase, keď po dvoch rokoch vysokých cien energií sú ich pokladnice také plné, že sa nedajú zatvoriť. Spoločnosť Shell vykázala za rok 2022 čistý zisk vo výške 40 miliárd dolárov, čo je dvakrát viac ako predvlani a úplne najviac za 100 rokov existencie spoločnosti.
Shell svoje fantastické hospodárske výsledky oznámil po tom, čo rekordným čistým ziskom vo výške 59 miliárd dolárov pochválil aj americký ExxonMobil. Vynikajúcimi výsledkami sa pochválil aj jeho najväčší rival Chevron, ktorého čistý zisk sa vlani oproti roku 2021 zdvojnásobil a na svoje konto si pripísal 36 miliárd dolárov. Rekord zaznamenala aj spoločnosť BP, ktorá za vlaňajšok zarobila 27,7 miliardy dolárov, čo je o približne 20 miliárd viac ako v roku 2021. Tešiť sa môže aj francúzsky ropný gigant TotalEnergies, ktorý za vlaňajšok vykázal čistý zisk vo výške 20,5 miliardy dolárov, pričom rok predtým to bolo „len“ 16,3 miliardy.
Zvyšujú investície
Z uvedených čísel podľa Amy Wongovej z banky Credit Suisse vyplýva, že týchto päť superspoločností si za vlaňajšok rozdelilo zisk vo výške 200 miliárd dolárov. Veľká časť tejto rozprávkovej sumy pôjde akcionárom; ExxonMobil v januári oznámil, že svojim vlastníkom tento a budúci rok vyplatí pozoruhodných 35 miliárd dolárov. Časť týchto peňazí použije spoločnosť na splácanie dlhu, ale väčšinu zvyšku získaných prostriedkov zhltnú reinvestície.
Po rokoch priškrcovania investícií do ropy a plynu v dôsledku prudkého poklesu dopytu zapríčineného pandémiou koronavírusu, ako aj eskaláciou boja proti zmene klímy, začali veľké spoločnosti opäť investovať do hľadania ropy a ťažby tejto komodity.
Analytická spoločnosť S&P Global odhaduje, že kapitálové náklady súkromných aj štátnych spoločností súvisiace s ťažbou ropy dosiahli vlani celosvetovo výšku 450 miliárd dolárov, čo je o sto miliárd viac ako v roku 2020, ktorý bol z tohto hľadiska najchudobnejší za posledných 15 rokov. Podľa S&P Global je pravdepodobné, že tohtoročné investície budú ešte vyššie.
Odvážni Európania
Tieto „nové“ peniaze však nepotečú na staré miesta. Západní ropní titani prechádzajú „zásadnou zmenou spôsobu myslenia“, myslí si Edward Morse z banky Citigroup. Americké spoločnosti trúbia na ústup zo vzdialených „frontových“ oblastí, ktoré oplývajú politickými rizikami a nedisponujú infraštruktúrou, ktorá by umožnila dopravu uhľovodíkov na trh čo najčistejším spôsobom. Ich odvážnejší európski konkurenti zasa zastavujú niektoré zo svojich vlastných amerických projektov a mieria do Afriky, ktorá ponúka vhodné podmienky pre výstavbu moderných zariadení šetrnejších k životnému prostrediu.
Americké superspoločnosti sa teda sťahujú zo svojich pôsobísk mimo Severnej a Južnej Ameriky. ExxonMobil sa podobne ako väčšina západných firiem po invázii na Ukrajinu stiahol z Ruska a zároveň sa zbavil (alebo chce sa zbaviť) svojich podnikov v krajinách ako Kamerun, Čad, Rovníková Guinea a Nigéria. Naopak, chystá sa mohutne investovať v Južnej Amerike a doma v Spojených štátoch. Chevron predal svoje projekty v Británii a Dánsku, ako a v Brazílii.
Cesta do Afriky
Európski ropní giganti takisto utlmujú svoju angažovanosť na východe aj západe. BP a Shell podobne ako ExxonMobil púšťajú Rusko, čím prichádzajú o 25, respektíve päť miliárd dolárov. Shell sa zároveň zbavil svojich zariadení na ťažbu roponosnej bridlice v Texase a údajne rovnaký osud čaká aj podniky v Mexickom zálive. BP sa zbavuje svojich ropných podnikov v Mexiku a údajne odchádza aj z Angoly, Azerbajdžanu, Iraku, Ománu a Spojených arabských emirátov. TotalEnergies zasa dáva zbohom kanadským ropným pieskom.
Nádeje Európanov sa teda upierajú najme na Afriku a Američania budú viac investovať doma. Či tieto investície prinesú očakávané ovocie v podobe vyššej návratnosti a šetrnosti k životnému prostrediu, ukáže čas.
Ďalšie dôležité správy
