Slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽaNO/EPP) je v Európskom parlamente podpredsedom Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko. Podľa jeho názoru Európska únia vo vzťahu k Moskve zlyhala už v roku 2014, keď Rusko obsadilo a následne anektovalo Krym. Únia síce s Ruskom prestala komunikovať, členské štáty však s touto krajinou aj naďalej „veselo“ obchodovali. Peter Pollák je presvedčený, že práve tento moment bol kameňom úrazu, ktorý predchádzal dnešnej situácii, keď je „náš východný sused“ zmietaný vojnou.
„Keď som sa stal podpredsedom delegácie pre vzťahy s Ruskom, tak na rozdiel od mojich kolegov som mal veľkú ochotu komunikovať s touto krajinou. Prijal som aj zástupcov Dumy. Zároveň som počúval názory môjho predsedu, ktorý je Poliak, že s Ruskom sa nemáme vôbec baviť, lebo sú nedemokratickí. Ja som si to nemyslel, “ povedal pre Trend europoslanec Peter Pollák a dodal, že podľa neho je najhoršie, keď sa s človekom prestanete rozprávať len preto, že má iný názor než vy.
Europoslanec pokračoval, že v súčasnosti už žiadna komunikácia medzi Európskym parlamentom a Ruskom pre vojnu neprebieha. „Teraz sa sústreďujeme len na ľudí, ktorí žijú v Rusku a majú vplyv na vytváranie verejnej mienky. Chceme im podať pomocnú ruku, aby v tom pokračovali, aby bojovali za práva Rusov priamo v Rusku," vysvetlil.
V prípade Ruska EÚ zlyhala
EÚ si podľa Polláka mala vziať ponaučenie už po obsadení Krymu. „Keby členské štáty už vtedy brali vážne danú situáciu, dnes sme nemuseli dospieť do stavu, že u nášho suseda máme vojnu. Možno by sme mohli predísť aj samotnej vojne, keby už hneď po obsadení Krymu členské štáty prestali obchodovať s Ruskom, prišli by nejaké sankcie - či už v prípade ropy alebo aj plynu - lenže my sme to nebrali vážne," vysvetľuje europoslanec. „Hovorí sa mi to veľmi ťažko, ale EÚ obetovala Krym pre naše obchodné záujmy," priznal.
Vzostup proruských a protieurópskych politikov
Sankcie uvalené na Rusko zo strany EÚ môžu byť bolestivé aj pre samotných Európanov. Odstrihnutie sa od ruských energií nebude lacné, na čo upozorňuje aj europoslanec. „Dnes si to možno neuvedomujeme, ale dôsledkom našej energetickej nezávislosti od Ruska môže byť to, že sa nám do politiky dostanú v oveľa väčšej miere radikáli, teda ľudia, ktorí budú proruskí a protieurópski. Aj to môže byť dôsledok nášho odstrihnutia sa od Ruska," pokračuje Pollák a spresňuje, že dovoz surovín z iných mimoeurópskych krajín určite nebude lacné. Preto je podľa neho veľmi dôležité intenzívne komunikovať s ľuďmi a nebagatelizovať ich strach z budúcnosti.
„Slovensko je dnes príkladom toho, že čím viac Smer hovorí proti sankciám voči Rusku, tým má vyššiu popularitu. Je teda veľmi reálne, že v budúcnosti budú zastupovať členské krajiny EÚ proruskí politici."
Morálna dilema
S veľkou pravdepodobnosťou nastane situácia, že EÚ vymení Rusko, ktoré zabíja Ukrajincov, za dodávateľa energií, kde sa takisto vraždia ľudia a porušujú sa ľudské práva.
„Žiaľ, môže nastať situácia, že budeme brať dodávky energií z krajiny, kde sa tiež zabíjajú ľudia. Preto je veľmi dôležité diverzifikovať zdroje, aby sme jednu surovinu nebrali len z jednej krajiny, a aby sme v prípade prekročenia miery akceptovateľnosti porušovania ľudských práv dokázali vypnúť danú krajinu od príjmu," povedal.
Najdôležitejšie je nájsť si cestu k Číne a Indii
Čína by sa na jednej strane aj chcela priateliť s EÚ, no akosi viac ju to ťahá k Rusku. V tejto súvislosti Peter Pollák upozorňuje aj na Indiu, ktorá sa k vojne na Ukrajine stavia „vlažne".
„Môže nastať situácia, že my nepriamo posilníme klub ázijských krajín, ktorého súčasťou bude Rusko, Čína, India. Pre EÚ je preto veľmi dôležité nájsť si cestu k Číne, aby sme tieto krajiny nenechali napospas Rusku. Úlohou každého jedného diplomata v EÚ je, aby sme v oveľa väčšej miere komunikovali s Čínou a Indiou, pretože v prípade, že by sa pridali na stranu Ruska, bolo by to bolo veľmi nebezpečné nielen pre EÚ, ale pre celý svet," uzatvára europoslanec Peter Pollák.