Európska únia Slovákom ponúka viac riešení pre koronakrízu ako domáca vláda

Pandémia koronavírusu posilnila presvedčenie Európanov, že Európska únia je tým správnym miestom pre účinné riešenie koronakrízy a jej dôsledkov. V najnovšom prieskume Eurobarometra respondenti z 27-člennej Únie uviedli, že sa prikláňajú k riešeniam na úrovni EÚ viac ako na úrovni ich vlastnej krajiny.

Prieskum pre EP uskutočnila spoločnosť Kantar od novembra do decembra 2020 na vzorke 27 213 respondentov. Podľa jeho výsledkov má 66 percent opýtaných optimistický pohľad na budúcnosť EÚ, čo platí aj pre 64 percent Slovákov. Členstvo v EÚ považuje za dobrú vec 47 percent Slovákov a až 81 percent z nich si myslí, že krajina má prospech z členstva v Únii. Týka sa to najmä pocitov, že EÚ prináša nové pracovné príležitosti (47 percent) a podporuje ekonomický rast (35 percent).

S tým, že plán obnovy EÚ umožní ekonomike v ich krajine rýchlejšie sa zotaviť z koronakrízy, súhlasilo 72 percent európskych aj slovenských respondentov, 26 percent Slovákov si to však nemyslí. Takmer 57 percent Európanov bolo vlani nespokojných s prejavmi solidarity medzi členmi EÚ počas pandémie. Polovica opýtaných priznala, že kríza v nich vyvolala pocit neistoty. Pandémia ohrozila aj príjmy občanov, avšak len tri percentá Slovákov uviedli, že nestíhali platiť svoje mesačné účty, a 79 percent Slovákov potvrdilo každodenné používanie internetu počas krízy.

Na otázku, ako vnímajú smerovanie svojej krajiny, sa slovenskí respondenti zaradili ku skeptikom, keď 60 percent uviedlo, že krajina sa uberá zlým smerom; 28 percent to vnímalo opačne. Slováci viac dôverujú EÚ, keď 37 percent tvrdí, že Únia kráča správnym smerom, čo ale odmieta 47 percent občanov SR. Slovensko sa v prieskume zaradilo do skupiny piatich štátov, kde je najnižšia spokojnosť občanov s mierou demokracie v ich krajine a v EÚ - spokojných so stavom v SR je 43 percent Slovákov, nespokojných 56 percent, pri EÚ je to 47-percentná spokojnosť a 48-percentná nespokojnosť.

Pri otázkach o vnímaní Európskeho parlamentu len 28 percent občanov SR priznalo, že túto inštitúciu vníma pozitívne, 19 percent negatívne a 53 percent neutrálne, pričom Slováci vyjadrili zo všetkých členských krajín najmenšiu dôveru (38 percent) v to, že europarlament bude v budúcnosti zohrávať významnejšiu úlohu.

Individuálne vyhliadky spojené s pandémiou sú skôr pesimistické: 53 percent Európanov sa domnieva, že ekonomická situácia v ich krajine bude o rok horšia ako teraz. Tieto obavy vyjadrilo 61 percent Slovákov. Kým v priemere každý piaty Európan (21 percent) verí, že sa národná ekonomická situácia v nadchádzajúcom roku zlepší, tento názor zastáva len 12 percent občanov SR. Viac ako polovica európskych (52 percent) a 41 percent slovenských respondentov očakáva, že ich osobné životné podmienky budú o rok rovnaké ako dnes. Zlepšenie situácie očakáva len 14 percent a zhoršenie až 43 percent Slovákov, ktorí sú spolu s Grékmi (40), Rumunmi (36), Bulharmi (35) a Slovincami (35) najväčšími pesimistami.

Boj proti chudobe a sociálnym nerovnostiam by mal byť najvyššou politickou prioritou pre EP - myslí si to 48 percent respondentov EÚ a 51 percent Slovákov. To je priorita číslo jeden vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Fínska, Českej republiky, Dánska a Švédska, kde je na prvom mieste boj proti terorizmu a zločinu.

V hodnotení občanov podľa základných hodnôt, ktoré by mal EP obhajovať, je na prvom mieste ochrana ľudských práv na celom svete (51 percent), potom rovnosť medzi mužmi a ženami (42 percent) a solidarita medzi členskými štátmi (41 percent). Na prvej priečke hodnotového rebríčka u Slovákov tiež dominuje ochrana ľudských práv (50 percent), nasledujú sloboda slova (47) a solidarita v rámci EÚ (40). Prieskum tiež naznačil, že iba 27 percent Európanov a o percento menej Slovákov podporuje EÚ v súčasnom stave, zatiaľ čo 44 percent európskych a 42 percent slovenských respondentov Úniu skôr podporuje, ale je za reformu.