Spoločný dlh EÚ a hospodárenie Komisie
Okrem dlhov väčšiny členských štátov narastá aj spoločný dlh EÚ– v máji 2023 bol nesplatený dlh vyše 400 miliárd eur a zadlžovanie pokračuje. Európski daňoví poplatníci tak majú čoraz viac otázok, ako s verejnými financiami pracujú domáci politici, ale aj európske inštitúcie.
Skontrolovať, ako o peniazoch európskych daňových poplatníkov rozhoduje samotné vedenie Európskej komisie, však nie je jednoduché. Príkladom je kauza Pfizergate, ktorej čelí jej šéfka Ursula von der Leyenová. Nad problémami so zisteniami kontroly, ako pri niektorých rozhodnutiach postupovalo vedenie Komisie, sa pozastavil i predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy.
Zároveň uviedol, že ak bude Európska únia naďalej neúmerne zvyšovať svoj dlh, môže čeliť ďalekosiahlym následkom. „Ak si napočítame 71 miliárd za vakcíny, 50 miliárd pre Ukrajinu, ak si napočítame všetky tie ostatné výdavky, ktoré má EK, vynára sa otázka, ako bude EÚ schopná splácať svoje záväzky voči bankovým domom.“ Predseda NKÚ upozorňuje, že EÚ sa môže dostať do situácie, keď nebude mať udržateľný rozpočet.
