Slovensko je členom Európskej únie dvadsať rokov. V uplynulom období sa opäť začalo viac diskutovať o práve veta či možnostiach ďalšieho rozširovania Únie. Od verejnosti aj z podnikateľského prostredia zaznievajú výzvy, aby sa dvadsaťsedmička vrátila najmä k svojim pôvodným hospodárskym a ekonomickým cieľom.
Predstavujeme niekoľko problémových oblastí, na ktorých sa lámu názory politickej sféry i predstavy o ďalšom smerovaní Únie. Komentujú ich odborníci a zástupcovia inštitúcií z EÚ aj zo Slovenska.
Federalizmus a právo veta
Vlani v novembri Európsky parlament (EP) odhlasoval uznesenie o návrhoch na zmenu zakladajúcich zmlúv EÚ. „Návrh je jednoznačne federalistický. To je v Európe dlhodobo kontroverzné. Federalizácia tu síce má mnoho prívržencov, ale rovnako silný je medzivládny prúd,“ uviedol v tom čase pre TREND český politológ a diplomat Petr Drulák.
„Prijatie iniciatívy tesnou väčšinou svedčí o tom, že v týchto otázkach nie je konsenzus,“ konštatoval. Podľa neho po eurovoľbách môže prísť väčší tlak na posilnenie kompetencií EÚ a namieste sú otázky, či bude Brusel v budúcnosti riadiť nielen zahraničnú a bezpečnostnú, ale napríklad i energetickú politiku jednotlivých krajín.
Za znepokojujúcu označil možnosť, žeby akúkoľvek budúcu zmenu zakladajúcich zmlúv už nemuseli schvaľovať všetky členské krajiny. „Dnes platí, že keby ktokoľvek chcel meniť zakladajúce zmluvy, museli by to ratifikovať všetky členské krajiny. Podľa tohto návrhu by však stačili štyri pätiny,“ povedal P. Drulák.
