Ochrana hraníc Schengenského priestoru a zvládanie prílevu migrantov pritom vyžaduje extrémne úsilie. „Boj s pašerákmi ľudí pripomína stláčanie balóna: stlačíte ho na jednom mieste a vyduje sa vám na druhom,“ hovorí Izabella Cooper, hovorkyňa organizácie. TREND.sk sa s ňou zhováral minulý týždeň v Bruseli. Cestu a ubytovanie hradil Európsky parlament.
Čo konkrétne robí Frontex?
Sme európska agentúra, ktorá má za úlohu koordinovať technickú pomoc krajinám, ktoré zažívajú veľký migračný tlak. Ako napríklad v súčasnosti Grécko. Koordinujeme tam nasadzovanie technickej pomoci, akou sú lode, helikoptéry, ale aj špecializovaná hraničná stráž, napríklad experti na cestovné doklady. Nenahradzujeme miestne sily, ale dopĺňame ich v prípade, že majú problémy. Robíme to preto, lebo každý, kto vstúpi do Schengenského priestoru, sa v ňom môže pohybovať voľne – teda aj v krajinách, ktoré neležia priamo na jeho hranici. Frontex bol vytvorený práve na túto technickú solidaritu.
Aká je aktuálna situácia v Grécku?
Grécko sa v minulom roku dostalo pod bezprecedentný tlak migrácie. Z Turecka tam prišlo viac ako 880-tisíc ľudí. S tým sa nedokáže sama vysporiadať žiadna krajina. Musíte zabezpečiť pátracie a záchranné akcie, pretože migranti prichádzajú na vratkých lodiach. Úlohou ochrany hraníc je, aby nikto hranice neprekročil bez vedomia úradov, bez registrácie. Každý musí byť identifikovaný a dodať otlačky prstov. Pýtame sa ich tiež na pašerácke siete, vďaka ktorým prišli, čo potom podstupujeme národným inštitúciám.
Aké máte na tieto operácie vybavenie?
Momentálne máme v Grécku 953 ľudí, vrátane posádok 13-tich lodí, dvoch helikoptér, 21 hliadkovacích vozidiel a termovízie. Nie je to naše vybavenie, ale príspevky jednotlivých členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Teda napríklad aj malého Islandu, ktorému táto technika môže chýbať doma.
Ako zisťujete štátnu príslušnosť ľudí, ktorí prichádzajú často s falošnými dokladmi alebo aj úplne bez nich?
Na to máme takzvaných skríningových úradníkov, ktorí s migrantami vedú podrobné rozhovory. Stáva sa, že migranti deklarujú falošnú štátnu príslušnosť dúfajúc vo väčšiu šancu na získanie azylu. Napríklad Maročan, ktorý tvrdí, že je zo Sýrie. Pomocou podrobného rozhovoru a tlmočníkov zisťujeme, či sú naozaj odtiaľ, odkiaľ tvrdia. Pašeráci migrantom neposkytujú len dopravu, ale často aj falošné doklady. Okrem pasov napríklad aj rodné listy alebo vodičské preukazy. Na to máme tiež svojich expertov. Iba pas nestačí na to, aby sme ľudí do Grécka pustili.
Nedávna dohoda s Tureckom je o vracaní migrantov z Grécka späť. Ako to prebieha? Zvládate to?
Už zamestnávame 213 takzvaných eskortných policajtov a toto číslo by malo rásť. Či to zvládneme, bude závisieť od toho, koľko ľudí budeme do Turecka vracať. Rozhodnutia o nároku migrantov na formálnu žiadosť o azyl robia miestne autority v spolupráci s Európskym úradom pre azylovú pomoc (EASO). Ide o takzvané hodnotenie prijateľnosti (angl. admissibility assessment, pozn. TREND.sk). Ak úradníci zhodnotia, že migranti nie sú ohrození, budú vrátení do Turecka. A utečenci z Turecka, ktorí majú byť podľa dohody na oplátku presídlení do Európy, budú presídlení.
Koľko ľudí takto už bolo deportovaných späť do Turecka?
Nehovoríme o deportáciách, ale o znovuprijatí. Napríklad v pondelok 4. apríla išlo o 202 migrantov na troch trajektoch z ostrovov Lesbos a Chios. 32 osôb z Turecka bolo na oplátku presídlených do Nemecka a Fínska.
Registrujete pritom nejaký odpor týchto ľudí, alebo odchádzajú dobrovoľne?
Títo ľudia neodchádzajú dobrovoľne, bolo im vystavené rozhodnutie o návrate.
Je Frontex už schopný spracovať sto percent nelegálnych migrantov prúdiacich z Turecka do Grécka?
To závisí na ich počte. Našou úlohou je pomôcť Grécku spracovať sto percent migrantov. Pôsobí tam teda tiež veľa gréckych úradníkov. Momentálne máme dostatok ľudí na zvládanie súčasného počtu migrantov. Ten tvorí niekoľko stoviek osôb denne. Ešte v decembri to tak ale nebolo, preto sme boli pozvaní my v rámci takzvaného Rýchleho pohraničného zásahu.
Stačia vám ľudia, ktorých máte? Sú dostatočne kvalifikovaní?
V septembri sme požiadali o 775 úradníkov. Dostali sme asi
Čo sa s tým dá robiť?
Bolo by dobré, ak by sa vytvoril akýsi zásobník techniky a ľudí, ktorých by sme mohli použiť podľa potreby. To teraz aj navrhuje Európska komisia, ale musí to prejsť ešte Európskou radou (hlavami štátov EÚ, pozn. TREND.sk) a parlamentom. Nemáme ale stále napríklad mandát na prístup k databázam stratených dokumentov a podobne. Súvisiace informácie len predávame miestnym autoritám.
Z akých vrstiev pochádzajú migranti, s ktorými pracujete?
Najpočetnejšou národnosťou sú Sýrčania, ktorí utekajú pred vojnou. Tí majú veľmi rôzny pôvod. Máme tu právnikov, univerzitýnch profesorov, ale aj úplne bežných ľudí, ako v každej spoločnosti. V tomto je vojna veľmi demokratická – utekajú pred ňou všetci rovnako. Ale ide aj o Afgancov, Pakistancov, Eritrejčanov, či Somálčanov. V prvej vlne migrácie išlo hlavne o mužov, dnes je medzi nimi aj veľký podiel žien a detí.
Je podľa vás migračná kríza pre Európu aj bezpečnostnou hrozbou, napríklad v súvislosti s terorizmom a vracajúcimi sa bojovníkmi?
Zahraniční bojovníci sú veľkým znepokojením. Ale tí majú občianstvo krajín Európskej únie. Čiže je úlohou národných spravodajských služieb, aby si ich sledovali. Vždy je možnosť, že prejdú do Európy spolu s migrantmi, ale my o tom nemáme dôkazy.
Keď politici hovoria, že kvôli hrozbám treba veľmi prísne strážiť hranice, čo to v realite znamená?
V kontexte súčasných migračných tokov je potrebné hranice sledovať, registrovať prechody, identifikovať týchto ľudí, a zabezpečiť, aby mohli požiadať o azyl.
Čo sa ale konkrétne deje, ak nájdete loď napríklad pri ostrove Lesbos?
Ak je už v gréckych vodách, tak ju pod gréckym velením zastavíme. Ak má niekto problémy, prioritou je zachrániť životy. Potom týchto ľudí premiestnime do gréckych prijímacích centier, takzvaných hotspotov. Tam miestne úrady overujú ich identitu.
Čiže tie lode neposielate naspäť?
Nie, lebo už sú v Grécku.
Môžu sa potom žiadatelia o azyl v Grécku voľne pohybovať?
Nie, v hotspotoch sú zadržiavaní. A tí, ktorí nebudú mať nárok na žiadosť o azyl, budú vrátení do Turecka.
Pripravujete sa nejako na situáciu, že sa vlna utečencov po zatvorení Balkánskej cesty presunie inam?
Áno. Boj s pašerákmi do veľkej miery pripomína stláčanie balóna: stlačíte ho na jednom mieste a vyduje sa vám na druhom. Čiže môžeme očakávať, že sa ostatné migračné cesty do Európy zintenzívnia, alebo, že sa vytvoria nové. Balkánsku cestu napríklad vytvorilo to, že Alžírsko zaviedlo pre Sýrčanov víza. Dovtedy ľudia zo Sýrie cestovali lietadlami do Alžíru a potom cez Tunisko, Lýbiu a Stredozemné more do Talianska.
Ako teda migračnú krízu vyriešiť?
Vždy tu budú ľudia, ktorí by radi zarobili na zúfalstve iných. Europol odhaduje, že vlani pašeráci ľudí zarobili medzi štyrmi až šiestimi miliardami eur. Jedinou skutočnou cestou je globálne riešenie: nemôžeme sa spoliehať iba na ochranu hraníc. Je to len jedna časť veľkej skladačky. Tá zahŕňa aj stabilizáciu krajín pôvodu utečencov, teda ukončenie vojny v Sýrii. Ale aj zlepšenie situácie v Afganistane, či Eritrei, Južnom Sudáne, kde vládne tvrdý režim. Alebo bezvládie v Lýbii, ktoré najviac prospieva sieťam kriminálnikov. Potrebná je tiež ekonomická pomoc týmto krajinám. A taktiež ponúkanie legálnych možností, ako môžu ohrození ľudia žiadať o dočasnú ochranu bez toho, aby sa museli vystavovať do rúk pašerákom. Na to treba nájsť spoločné európske riešenie.
