Vrchol vplyvu sprísňovania menovej politiky Európskej centrálnej banky na hrubý domáci produkt eurozóny už bol dosiahnutý. Uviedla to vo štvrtok na tlačovej konferencii prezidentka ECB Christine Lagardová.
Zníženie úrokových sadzieb
ECB vo štvrtok znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov, keďže inflácia sa spomaľuje a hospodársky rast slabne. Rada guvernérov rozhodla o znížení kľúčovej sadzby z vkladov na 3,5 percenta z 3,75 percenta, úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie stlačila na 3,65 percenta a pre jednodňové refinančné operácie na 3,90 percenta.
Banka oznámila, že rozdiel medzi úrokovou sadzbou hlavných refinančných operácií a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií bude s účinnosťou od 18. septembra stanovený na 15 bázických bodov.
Ako ďalej, ECB?
ECB ale neposkytla žiadne zásadne signály o ďalšom kroku, aj keď investori predpokladajú stabilné uvoľňovanie menovej politiky v nasledujúcich mesiacoch. „Nezaväzujeme sa k určitej trajektórii sadzieb,“ vyhlásila Lagardová, pričom zopakovala, že pohyby úrokových sadzieb budú závisieť od prichádzajúcich údajov.
Vo štvrtok boli zverejnené aj najnovšie projekcie ECB, podľa ktorých inflácia dosiahne v tomto roku v priemere 2,5 percenta, na budúci rok 2,2 percenta a 1,9 percenta v roku 2026. To sa v porovnaní s júnom nezmenilo.
Banka očakáva, že inflácia v najbližších mesiacoch opäť vzrastie, čiastočne pre takzvané bázické efekty, keďže predchádzajúce prudké poklesy cien energií vypadnú z porovnávania. Predpokladá ale, že rast cien sa v druhej polovici budúceho roka vráti k dvojpercentnému cieľu.
ECB dodala, že ponechá úrokové sadzby dostatočne reštriktívne tak dlho, ako to bude potrebné na dosiahnutie jej inflačného cieľa.
Ekonomické vyhliadky eurozóny
Lagardová pritom vykreslila zmiešaný obraz inflácie v eurozóne, ktorú naďalej udržiavajú rastúce mzdy, aj keď sa celkové tlaky na mzdové náklady zmiernili a spoločnosti ich absorbovali.
Trh práce ale zostáva odolný, hoci nedávne údaje poukazujú na ďalšie zmiernenie dopytu po pracovnej sile, pričom voľné pracovné miesta sa blížia k úrovniam pred pandémiou. ECB bude pozorne monitorovať rast cien služieb, poznamenala.
Umiernenejší politici ECB, zvaní holubice, najmä z juhu eurozóny, argumentujú tým, že riziká recesie stúpajú a vysoké sadzby ECB teraz obmedzujú hospodársky rast oveľa viac, ako je potrebné. To zvyšujú riziko, že inflácia by mohla klesnúť pod cieľ banky na úrovni dvoch percent.
Zástancovia tvrdšej línie (jastraby), ktorí sú stále vo väčšine, zase tvrdia, že trh práce je stále príliš horúci a základné cenové tlaky, ako to dokazujú tvrdohlavo vysoké náklady na služby, zvyšujú riziko opätovného nárastu inflácie.
Predikcie rastu
Nové ekonomické prognózy prispeli k urovnaniu rozdielov len málo. Najnovšie projekcie ECB ukázali, že v tomto roku očakáva o niečo slabší rast ako v júni (o 0,8 percenta namiesto 0,9 percenta) a návrat inflácie k cieľu banky až v druhej polovici budúceho roka.
To znamená, že len málo predstaviteľov ECB, ak vôbec niekto, bude pravdepodobne argumentovať proti ďalšiemu uvoľňovaniu menovej politiky. Otázkou tak zostáva len to, ako rýchlo by mala ECB postupovať.
Ďalšie dôležité správy
