Guvernér holandskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Klaas Knot predpokladá sprísňovanie menovej politiky zo strany ECB aj v ďalších mesiacoch. Podľa neho je ECB len tesne za polovicou svojho cyklu sprísňovania menovej politiky a ak chce dostať súčasnú vysokú infláciu pod kontrolu, bude v tomto trende musieť pokračovať.
Maximum sprísňovania
ECB na svojom ostatnom zasadnutí v polovici decembra zvýšila úrokové sadzby štvrtýkrát po sebe, pričom sa dostali na 14-ročné maximum. V porovnaní s predchádzajúcimi zasadnutiami však tempo ich zvyšovania zmiernila. Zatiaľ čo predtým zvýšila sadzby o 75 bázických bodov, v decembri ich posunula nahor o 50 bodov. Celkovo ich od júla zvýšila o 2,5 percentuálneho bodu, pričom depozitnú sadzbu posunula na 2 percentá. Zároveň oznámila, že so zvyšovaním sadzieb ešte neskončila.
To potvrdil aj Knot, ktorý pre Financial Times uviedol, že na nasledujúcich piatich zasadnutiach do júla 2023 bude banka uplatňovať „primerané tempo sprísňovania menovej politiky“. Ako dodal, napriek tomu, že ekonomika svoj rast spomaľuje a blíži sa k stagnácii, ECB musí v súčasne nastavenej politike pokračovať.
„Ak budeme robiť málo, riziko bude ešte väčšie,“ povedal Knot. Najväčšou výzvou v nasledujúcom roku bude pre ECB podľa neho stanovenie, kedy už sprísňovanie politiky dosiahlo svoje maximum.
Krátka a plytká recesia
Viacerí ekonómovia sú presvedčení, že ECB podceňuje rýchlosť spomaľovania inflácie v budúcom roku a riziko možného rozsahu recesie. Knot však upozornil, že nedávne údaje naznačili, že recesia bude „krátka a plytká“. „V niektorých krajinách eurozóny, napríklad v Nemecku, najnovšie údaje poukazujú na to, že to najhoršie by už mohlo byť za nami,“ dodal.
Ako povedal, výrazný rast platov bude infláciu stále udržiavať na vysokej úrovni. ECB odhaduje, že rast miezd dosiahne na budúci rok v priemere 5,2 percenta a do roku 2025 sa bude iba mierne spomaľovať na úroveň tesne pod 4 percentá. Miera nezamestnanosti by sa mala držať v blízkosti októbrového historického minima 6,5 percenta. „Ako sa ukazuje, firmy, ktoré počas pandémie zamestnancov prepustili, neurobili najšikovnejší krok,“ dodal šéf holandskej centrálnej banky.
Predpokladá, že rekordný rast platov v Holandsku o 6,4 percenta „je s určitým oneskorením možný aj v ďalších krajinách“. Ako dodal, nevidí dôvod, prečo by zamestnanci mali súhlasiť s poklesom svojej kúpnej sily pri súčasných podmienkach na pracovnom trhu.
„Skutočnú neistotu“ však predstavuje vojna na Ukrajine, pričom tento faktor je mimo kontroly ECB. Ako však Knot dodal, to najlepšie, čo ECB môže urobiť, je práve sústrediť sa na znižovanie miery inflácie.
Ďalšie dôležité správy
