Európska centrálna banka by mala pokračovať v postupnom znižovaní úrokových sadzieb. Nemusí si ale určovať harmonogram, keďže podmienky v eurozóne sa môžu medzi jednotlivými krokmi meniť. Uviedol to v pondelkovom prejave na podujatí v Luxemburgu hlavný ekonóm ECB Philip Lane.
Podľa neho je vhodné, aby banka postupne uvoľňovala menovú politiku, ak budú prichádzajúce údaje z eurozóny v súlade s jej základnou projekciou.
Poznamenal ale, že ECB by mala zostať flexibilná, ak údaje ukážu, že inflácia opäť naberá tempo, alebo klesá rýchlejšie, ako sa predpokladalo.
V prípade, ak by ekonomika zaostávala viac, alebo sa zrýchlila dezinflácia, ECB možno bude musieť zrýchliť redukciu úrokových sadzieb. A ak by inflácia naopak začala naberať tempo, banka by mala spomaliť uvoľňovanie menovej politiky.
Lane uviedol, že minulotýždňové rozhodnutie o znížení úrokových sadzieb ECB bolo prijaté čiastočne v reakcii na údaje o mzdách a ziskoch, ktoré boli v súlade s očakávaniami.
„Základný scenár v rámci najnovších projekcií odborníkov ECB predpokladá oživenie ekonomiky, založené na dopyte, ktoré zvýši produktivitu práce a umožní firmám absorbovať očakávaný rast nákladov na prácu bez toho, aby príliš oslabili ich ziskovosť,“ povedal.
„Zatiaľ čo infláciu stále udržiava na vysokej úrovni zvyšovanie miezd, očakáva sa, že predpokladané spomalenie ich rastu v budúcom roku výrazne prispeje k záverečnej fáze klesania inflácie smerom k nášmu cieľu na úrovni dvoch percent,“ poznamenal.
Medziročná miera inflácie v eurozóne sa v auguste znížila na 2,2 percenta z 2,6 percenta v júli.
Viaceré zdroje z banky ale naznačili, že ďalšie rozhodnutia o menovej politike budú pravdepodobne komplikovanejšie, keďže vývoj hospodárstva eurozóny je čoraz neistejší.
Jadrom diskusie je to, ako slabý hospodársky rast a potenciálna recesia ovplyvnia infláciu. Cieľom ECB je dostať ju na dve percentá do konca roka 2025.