Šéf holandskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Klaas Knot očakáva, že ECB zvýši základnú úrokovú sadzbu v tohtoročnom štvrtom štvrťroku. Je pritom pre čo najrýchlejšie ukončenie programu ECB na nákup dlhopisov, povedal v holandskej televízii NPO 1. Knot je známy ako takzvaný jastrab, teda bankár, pre ktorého je dôležitá nízka inflácia. A to aj za cenu vyšších úrokových sadzieb.
Druhé zvýšenie úrokov
„Osobne očakávam, že k prvému zvýšeniu sadzieb dôjde okolo štvrtého štvrťroka tohto roku... Normálne by sme sadzby zvýšili o štvrť percentuálneho bodu, nemám dôvod očakávať, že by sme urobili iný krok," povedal šéf holandskej centrálnej banky. Uviedol tiež, že druhé zvýšenie úrokov bude nasledovať krátko po prvom a príde pravdepodobne v prvom štvrťroku 2023.
Knotove poznámky prichádzajú po štvrtkovom vyjadrení prezidentky ECB Christine Lagardeovej. Tá po zasadnutí Rady guvernérov ECB nechala otvorené dvere pre zvýšenie úrokových sadzieb v tomto roku, ale povedala, že je to nepravdepodobné.
ECB možno skôr ukončí nákup dlhopisov
Európska centrálna banka možno ukončí svoj stimulačný program skôr, než sa doteraz predpokladalo. Avšak je nepravdepodobné, že v júli zvýši úrokové sadzby, ako očakávajú investori. Uviedol to člen Rady guvernérov a guvernér lotyšskej centrálnej banky Martins Kazaks. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Investori po štvrtkovom vyjadrení šéfky ECB Christine Lagardovej o rastúcom znepokojení z vysokej inflácie predpokladajú, že menová politika v eurozóne sa bude sprísňovať rýchlejšie, než trh doteraz prognózoval.
Sadzby v polovici roka ešte nezvýši
Kazaks však schladil očakávania, že ECB zvýši sadzby už v júli. To by totiž predpokladalo, že ECB by dovtedy kompletne zastavila nákupy dlhopisov, čo je mimoriadne nepravdepodobné. Podľa Kazaksa snažiť sa uviesť konkrétny mesiac, kedy ECB prvýkrát zvýši sadzby, je v tejto chvíli predčasné.
ECB opakuje, že ukončí nákupy dlhopisov tesne predtým, než zvýši depozitnú sadzbu z -0,5 percenta. Lagardová a ďalší predstavitelia ECB toto potvrdili aj v uplynulých dňoch.
Podľa Kazaksa je najväčším rizikom pre ďalšie smerovanie menovej politiky ECB prípadná vojna medzi Ruskom a Ukrajinou. „Ak by, chráňboh, vypukla vojna, podľa toho potom prehodnotíme náš základný scenár."
Vysoká inflácia
ECB najprv musí ukončiť svoj program pravidelných nákupov aktív. Ten v súčasnej dobe postupne znižuje až na 20 miliárd eur mesačne do štvrtého štvrťroka. Trh ale od štvrtka premietol do ceny dlhopisov zvýšenie úrokovej sadzby okolo štyroch desatín percentuálneho bodu do decembra. Takýto krok by podľa agentúry Reuters dostal depozitnú sadzbu ECB po rokoch v negatívnom pásme blízko nule.
ECB je pod zvýšeným tlakom kvôli vysokej inflácii. Tá v januári v eurozóne vystúpila na 5,1 percenta, čo je rekord od zavedenia eura pred dvadsiatimi rokmi a viac ako dvojnásobok inflačného cieľa banky.
„Nie sme v rovnakej situácii ako Spojené štáty, kde je inflácia spôsobená interne," povedal Knot. „Väčšina inflácie pochádza zo zahraničia, s tým nemôžeme veľa robiť," pokračoval. Bankár očakáva, že inflácia v eurozóne zostane po väčšinu tohto roku nad štyrmi percentami.
Ďalšie dôležité správy
