Európska banka pre obnovu a rozvoj zhoršila vyhliadky tohtoročného vývoja ekonomiky regiónu, v ktorom pôsobí. Medzi dôvody zhoršenia pôvodnej prognózy uviedla infláciu, slabší rast v priemyselne rozvinutých ekonomikách či následky zemetrasenia v Turecku. Inflácia by sa však v regióne mala postupne zmierňovať a na budúci rok banka odhad vývoja hospodárstva zlepšila.
Naopak, v prípade Slovenska banka na tento rok odhad zlepšila, v budúcom roku však slovenská ekonomika bude rásť miernejšie, než európska banka predpokladala v predchádzajúcej prognóze.
Inflácia zrejme ešte neskončila
Európska banka pre obnovu a rozvoj v novom výhľade vývoja ekonomík regiónu svojho pôsobenia, ktorý zahrnuje desiatky krajín od strednej Ázie cez severnú Afriku, Balkán až strednú Európu a Pobaltie, predpokladá tento rok rast o 2,2 percenta. To predstavuje mierne zhoršenie oproti odhadu z februára, keď banka počítala s rastom o 2,3 percenta.
Dôvodom je februárové ničivé zemetrasenie v Turecku, meškajúce reformy v krajinách okolo Stredozemného mora, slabší rast v priemyselne rozvinutých ekonomikách, pretrvávajúca inflácia a zhoršené úverové podmienky v strednej Európe a pobaltských štátoch. V súvislosti s infláciou banka dodala, že sa síce už dostala na svoje maximum, avšak rast cien plynu v nasledujúcich mesiacoch bude ďalej vyvíjať tlak na financie domácností.
Inflácia v regióne európskej banky zaznamenala maximum v októbri, a to na úrovni 17,5 percenta. V marci sa zmiernila na 14,3 percenta, podľa banky je však potrebné počítať s tým, že tlak na peňaženky mnohých spotrebiteľov sa ešte neskončil.
„Najmä v chudobnejších krajinách sú domácnosti vyčerpané vplyvom viacerých kríz," povedala hlavná ekonómka banky Beata Javorčiková, pričom poukázala na pandémiu, ktorú vystriedala vojna na Ukrajine. „Trhy počítajú s rastom cien energií na jeseň a s príchodom zimy," povedala. Pritom aj súčasné európske ceny plynu sú nad priemerom z rokov 2017 až 2021.
Dodala, že viac než polovica domácností v regióne „žije od výplaty k výplate". Rozpočty v mnohých krajinách sú navyše pod veľkým tlakom v dôsledku naakumulovaného dlhu a vysokých úrokových sadzieb. Rozpočtový schodok prekonal päť percent HDP v Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine aj v južnom a východnom Stredomorí.
Rusko neúmyselne napomáha strednej Ázii
Na budúci rok sa počíta so zmiernením inflácie, v dôsledku čoho európska banka aj mierne zlepšila pôvodný odhad na rok 2024. Zatiaľ čo vo februári odhadovala rast ekonomiky v sledovanom regióne na úrovni 3,3 percenta, teraz počíta s rastom o 3,4 percenta.
Najrýchlejšie rastúcou oblasťou by mala byť stredná Ázia, kde inštitúcia očakáva tento rok rast na úrovni 5,2 percenta a v budúcom roku na úrovni 5,4 percenta. „Presun ruských podnikov a zvýšený export ropy výrazne podporujú ekonomiku Kazachstanu," uvádza sa v správe. „Silný rast ekonomiky zaznamenávajú aj Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko na rozdiel od krajín strednej Európy a Pobaltia," dodala Javorčiková.
Čo sa týka Ukrajiny, banka jej potvrdila odhad rastu z februára na tento aj budúci rok. Ukrajinská ekonomika by tak mala tento rok zaznamenať rast o jedno percento a na budúci rok o tri percentá.
Ruská ekonomika by mala tento rok klesnúť, rozsah poklesu bude podľa novej prognózy miernejší, než inštitúcia odhadovala vo februári. Vtedy počítala s poklesom ruskej ekonomiky v roku 2023 na úrovni troch percent, teraz odhaduje, že ruský HDP klesne o 1,5 percenta. Za zlepšením odhadu sú najmä očakávania vyšších cien ropy a presmerovanie obchodu s ropou do alternatívnych destinácií. V budúcom roku by sa ruská ekonomika mala podľa banky vrátiť k rastu, a to na úrovni jedného percenta.
V prípade Turecka, ktoré je najväčším adresátom financií od európskej banky, revidovala banka odhad rastu tento rok na 2,5 percenta z troch percent pred tromi mesiacmi. Dôvodom je najmä ničivé zemetrasenie, ktoré zasialo Turecko vo februári.
Slovensko: najprv lepšie, potom horšie
V rámci krajín strednej Európy a Pobaltia odhaduje banka tento rok rast ekonomiky na úrovni 0,5 percenta a v budúcom roku zrýchlenie rastu na 2,9 percenta. Zatiaľ čo v prípade tohto roka to znamená zhoršenie prognózy z pôvodne uvádzaného rastu na úrovni 0,6 percenta, odhad na budúci rok zlepšila, a to o 0,2 percentuálneho bodu.
Z jednotlivých krajín v tejto oblasti počíta banka tento rok s poklesom ekonomiky iba pri Česku a Estónsku, kde čaká pokles hospodárstva až o 1,3 percenta.
Čo sa týka Slovenska, banka odhaduje, že tento rok ekonomika vzrastie o 1,4 percenta, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi očakávala rast iba o 0,5 percenta. Na budúci rok prognózu zhoršila. Vo februári odhadovala pre Slovensko v roku 2024 rast o 3,4 percenta, teraz počíta s tým, že ekonomika vzrastie o tri percentá.
Ďalšie dôležité správy
