Od rastúcich cien energie a potravín po hospodárske sankcie a škody na investičnej dôvere, dôsledky by mohli byť ďalekosiahle a dajú sa len ťažko odhadnúť, píše Reuters.
Reťazový efekt inflácie
Priamy konflikt akéhokoľvek druhu by mal pravdepodobne za následok okamžitý a prudký nárast inflácie v oblasti cien paliva a potravín.
Krajiny EÚ dovážajú z Ruska až 41,1 percenta plynu a 27 percent ropy, vyplynulo z údajov EÚ. Akékoľvek obmedzenie dodávok by rýchlo viedlo k vyšším cenám za energiu. To by malo negatívny vplyv na hospodárstvo, či už by išlo o vyššie účty za kúrenie a palivo alebo drahšiu dopravu a elektrickú energie pre podniky.
Ovplyvnené by pravdepodobne boli aj dodávky potravín, keďže zemný plyn je hlavnou zložkou mnohých hnojív. Vyššie náklady za plyn by teda pravdepodobne vytlačili ceny za plodiny nahor. Okrem toho, Ukrajina minulý rok vyviezla takmer 33 miliónov ton obilia, takže akékoľvek narušenie by malo vplyv aj na svetové trhy vrátane toho európskeho.
Ako ovplyvní obchod a investície?
Ak sa Rusko rozhodne zastaviť všetky dovozy z EÚ, ovplyvnilo by to tovar v hodnote 80 miliárd eur, ktorý EÚ ročne do Ruska vyvezie. Tento tovar predstavuje 0,6 percenta HDP EÚ. Ide najmä o stroje a autá, chemikálie a priemyselný tovar. Spomedzi členských štátov EÚ je Nemecko najväčším dovozcom aj vývozcom, pokiaľ ide o Rusko.
EÚ je takisto najväčším zahraničným investorom v Rusku, jej celkové priame investície boli v roku 2019 na hodnote 311,4 miliardy eur. Ruské investície v EÚ predstavujú 136 miliárd eur. V závislosti od prísnosti akýchkoľvek sankcií a odvetných sankcií by prítomnosť EÚ v Rusku mohla byť ovplyvnená celkovo alebo iba čiastočne.
Ohrozené sú aj domácnosti
Celkový dopad na hospodárstvo eurozóny by bol tak či tak negatívny. Vyššie ceny za energiu a potraviny by vysali kúpnu silu domácností a naštrbili dôveru. Spotreba by bola zasiahnutá rýchlo a investície by pravdepodobne v priebehu nasledujúcich týždňov či mesiacov klesli.
„Ak by sa geopolitické mraky, ktoré sú nad Európou, zhmotnili, určite by mali vplyv na ceny energie, a cez tieto ceny energie na zvýšené náklady naprieč celou štruktúrou cien,“ povedala minulý týždeň Ch. Lagardová.
Keďže vysoké ceny energie neprimerane zasiahli domácnosti s nižším príjmom, vlády pravdepodobne zavedú subvenčné opatrenia, čo by následne vyvinulo viac tlaku na štátne finančné prostriedky, ktoré sú už tak napäté z dôvodu pandemických podporných opatrení.
Aké kroky plánuje ECB?
ECB nesprísni politiku s cieľom kompenzovať prudký nárast inflácie spojenej s konfliktom. Bežne krátkodobej volatility nevenuje pozornosť, pretože politika je efektívna len v rozmedzí 12 až 18 mesiacov od jej vydania.
Keďže je inflácia na úrovni rekordných 5,1 percenta, konflikt a s ním spojené ďalšie zvýšenie inflácie by na banku vyvinul verejný tlak, aby konala rýchlejšie aj keby to z hospodárskeho hľadiska nedávalo veľký zmysel. „Nie je toho veľa, čo by menová politika mohla urobiť, aby ovplyvnila ceny energie,“ povedal Neil Shearing zo spoločnosti Capital Economics.
Ďalšie dôležité správy
