Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok poobede prostredníctvom videokonferencie diskutovali so zástupcami viacerých farmaceutických spoločností, ako aj s eurokomisárom pre vnútorný trh Thierrym Bretonom a eurokomisárkou pre zdravie Stellou Kyriakidisovou o tom, ako zvýšiť výrobu a zlepšiť dodávku vakcín proti COVID-19.
Rokovania si vyžiadali poslanci z výborov EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) a pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a pozvali na ne zástupcov firiem AstraZeneca, Moderna, Novavax, CureVac, Johnson&Johnson, Pfizer Group a Sanofi. Komisárka Kyriakidisová zákonodarcov ubezpečila, že plán eurokomisie zaočkovať do konca leta 70 percent občanov EÚ je stále reálny.
Europoslanec Martin Hojsík (PS), ktorý je členom výboru ENVI a zúčastnil sa na diskusii, pre TASR uviedol, že Európska komisia pri rokovaniach s týmito firmami a v uzatvorených zmluvách urobila príliš veľa chýb, ktoré treba napraviť a súčasne čo najrýchlejšie investovať do rozšírenia výrobných kapacít v EÚ.
„Európa prehráva boj s koronavírusom. Národné štáty pri riadení pandémie zlyhávajú a nie sú schopné účinne voči pandémii zakročiť. Európska komisia nemá dostatočné právomoci a možnosti pomôcť a robí nevynútené chyby,“ tvrdí Hojsík. Nedostatok vakcín v Európe zapríčinilo niekoľko faktorov, najmä nevyvážené zmluvy, ktoré sú plné presných cien a povinností pre EÚ, ale povrchné a slabé v otázke dodávok vakcín a termínov pre výrobcov, čo dáva šancu manažérom týchto firiem zbaviť sa zodpovednosti.
AstraZeneca dodá EÚ v druhom štvťroku takmer o polovicu menej vakcín
„Ak chceme byť v boji s pandémiou úspešní, potrebujeme zmenu prístupu, jasnú premyslenú politiku, nie iba neviditeľnú ruku trhu. A hlavne potrebujeme vybudovať skutočnú zdravotnícku úniu, ktorá bude schopná zvládať zdravotné krízy,“ povedal Hojsík. To si podľa neho vyžaduje urýchlene investovať verejné zdroje do zvýšenia výroby vakcín v Európe, kvalitnejšie zmluvy a zrýchlený proces autorizácie nových vakcín. Zároveň si to vyžaduje dobre vybavenú, odbornú európsku agentúru s kompetenciami, ktorá bude zabezpečovať vývoj, ale aj výrobu liekov a vakcín pre celú Úniu.
Robert Hajšel (nominant Smer-SD) z výboru ITRE uviedol, že ho slová výrobcov a dodávateľov vakcín neuistili dostatočne o tom, že zabezpečia zazmluvnené množstvá očkovacích dávok v určenom termíne. „To ma posilňuje v názore, že by sme sa, hlavne my na Slovensku, keď vedieme v rebríčkoch úmrtnosti a miery hospitalizácií na svete, mali obzerať aj po vakcínach mimo portfólia EÚ, napríklad z Ruska alebo z Číny. Ale aj tie by museli prejsť schvaľovacím procesom na úrovni EÚ alebo aspoň na národnej úrovni,“ povedal Hajšel.
Vo svete prebieha vakcinačná diplomatická vojna a Matovič nás do nej vťahuje
Michal Wiezik (Spolu) z výboru ENVI vypočúvanie zástupcov farmaceutického priemyslu v EP prirovnal ku „grilovaniu“ kandidátov na eurokomisárov. „Niet sa čomu čudovať, situácia je vážna a problémy s výrobou vakcín, meškajúcimi dodávkami, ako aj pomalosť očkovania v krajinách EÚ stále pretrvávajú,“ uviedol Wiezik. Nervozitu spôsobuje aj neistota ohľadom účinnosti existujúcich vakcín voči novým variantom koronavírusu.
Predstavitelia firiem AstraZeneca, Moderna, Novavax a CureVac poslancov podľa Wiezika zhodne presviedčali, že výroba a distribúcia vakcín sa v najbližšom období zlepší, nebudú ďalšie zdržania a ich vakcíny sú dostatočne účinné aj voči britskému a juhoafrickému variantu.
Monika Beňová (Smer-SD), ktorá je tiež členkou výboru ENVI, kritizovala výrobcov vakcín, že nie sú schopní plniť svoje zmluvné záväzky. Tlak na farmaceutické spoločnosti treba podľa nej naďalej zvyšovať aj preto, že EÚ im na vývoj vakcín poskytla veľkú finančnú podporu a použitie týchto zdrojov je nevyhnutné dôsledne kontrolovať.
