Pekelná diera. Také označenie si v minulosti vyslúžil Brusel od amerického exprezidenta Donalda Trumpa.
Belgičania sa v reakcii na jeho výrok rozhodli na sociálnych sieťach zverejňovať fotografie zachytávajúce očarujúce zákutia mesta, pričom v popise používali hashtag „pekelná diera“.
Musí to odsúhlasiť každý členský štát
Výrok exprezidenta si v rozhovore pripomenul irozhlas, ktorý sa o živote v Bruseli rozprával s europoslancami Marcelom Kolajom a Ondřejom Kovaříkom.
„Ocenil by som, kedy sídlom Európskeho parlamentu bolo napríklad Brno,“ vtipne navrhol Marcel Kolaja.
Doplnil, že aj napriek jeho aktuálnemu pobytu v Bruseli sa musí pravidelne presúvať aj do Štrasburgu. Podľa neho však nie je jediný, ktorý považuje cestovanie medzi Bruselom a Štrasburgom za absurdné.
„Technicky je ešte tretie sídlo parlamentu v Luxemburgu, kde sídli mnoho podporných organizácií,“ dopĺňa.
Z jeho pohľadu je presúvanie sa medzi Štrasburgom a Bruselom zastaralou záležitosťou, ktorá reflektovala rozdelenie moci medzi zakladajúcimi členskými štátmi európskeho spoločenstva.
„Samozrejme pre Francúzsko, ale tiež aj pre Luxembursko, je prítomnosť Európskeho parlamentu na ich území absolútne zásadná,“ podotkol Kovařík.
Presuny sú nepraktické, aj neekologické
Aj napriek tomu, že veľká časť europoslancov by súhlasila s možnosťou výhradne jedného sídla, Európsky parlament sám o sebe nemôže rozhodnúť o tom, kde sídli.
„O tom rozhodujú členské štáty a to tak, že to musí byť jednomyseľné. Pokiaľ Francúzsko a Luxembursko nebudú súhlasiť s tým, že dôjde k zmene sídla, tak sa situácia nezmení,“ vysvetlil Kovařík.
Okrem toho, že poslanci v presúvaní medzi jednotlivými miestami nevidia praktický význam, v prípade cestovania medzi Štrasburgom a Bruselom je prítomný aj ďalší problém.
Europoslanci prezradili, že viac ako 60 percent uhlíkovej stopy Európskeho parlamentu je vyprodukovanej práve v dôsledku presunov parlamentu medzi jednotlivými mestami.
Ďalšie dôležité správy
