Ani dva roky výraznej štátnej podpory súvisiacej s covidovou pandémiou neprispeli k oživeniu malých a stredných podnikov. Na kolená ich teraz zrážajú rastúce náklady na energiu a dlhovú službu spolu so všeobecnými inflačnými tlakmi.
Zatváranie menších spoločností sa v aktuálnom roku neustále rozrastá a má pokračovať aj v roku 2023 v celej EÚ „kvôli slabším ekonomickým vyhliadkam s vysokou infláciou, cenami energií, menovým sprísnením a vypršaním vládnej podpory,“ uvádza firma zaoberajúca sa vymáhaním dlhov Atradius Collections, ktorú citoval web euractiv.com.
Zlyhania firiem sa vo Francúzsku za posledný rok zvýšili o 69 percent, čo je prvýkrát za viac ako 25 rokov, zistila začiatkom tohto mesiaca konzultačná spoločnosť Altares Dun & Bradstreet.
Zvýšené riziko bankrotu vzrástlo aj v Taliansku z 11,4 na 16,1 percenta, pričom takmer 100-tisíc spoločností je vystavených vysokému riziku úpadku, podľa údajov marketingového prieskumu Cerved’s Osservatorio Rischio Imprese.
Ľudia v nestabilných spoločnostiach
Až 831-tisíc ľudí pracuje v talianskych spoločnostiach, ktorým hrozí platobná neschopnosť, čo predstavuje nárast o takmer 129-tisíc v porovnaní s rokom 2021 (7,2 percenta). Približne 2,1 milióna ľudí pracuje v spoločnostiach, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za zraniteľné, pričom celkovo sú viac ako tri milióny ľudí zamestnaných v „nestabilných“ spoločnostiach.
Podobný trend bol zaznamenaný v Poľsku, kde údaje z ministerstva rozvoja a technológie o zatváraní podnikov naznačujú, že tento rok bolo doteraz podaných úradom 104 300 žiadostí o zatvorenie biznisu, čo je o 25,8 percenta viac ako minulý rok. Počet žiadostí o dočasné pozastavenie činnosti sa za posledných dvanásť mesiacov tiež zvýšil o 39,4 percenta.
Situácia je ešte horšia v Spojenom kráľovstve, kde viac ako jeden z 10 podnikov hlásil v auguste podľa vládou podporovaného Úradu pre národnú štatistiku mierne až závažné riziko platobnej neschopnosti. Do septembra úroveň platobnej neschopnosti prekonala obdobie pred pandémiou, čím sa Spojené kráľovstvo stalo jednou z najviac zasiahnutých krajín.
Vysoké miery platobnej neschopnosti možno vidieť aj na trhoch, kde bola fiškálna pandemická podpora postupne ukončená, zistil Atradius Collections. Rakúsko, Belgicko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo sú na vrchole rebríčka EÚ.
Zombie spoločnosti
Analytici tiež zdôrazňujú, že čísla umelo zvyšujú tzv. „zombie“ spoločnosti: „nezdravé spoločnosti sú udržiavané pri živote prostredníctvom extrémne nízkych úrokových sadzieb a nákupných programov centrálnej banky,“ uvádza sa v poznámke Allianz Trade.
Koľko z týchto „zombie“ spoločností skutočne existuje, je ťažké povedať. Francúzsky audítorský dvor v správe zverejnenej v júli hovoril o nie viac ako 2,5 percenta.
Francúzsky generálny tajomník odborových zväzov zamestnávateľov Jean-Eudes du Mesnil minulý týždeň povedal, že 150-tisícom malých a stredných podnikov hrozí náhla platobná neschopnosť. Dôvodom je, že energetické zmluvy majú byť prerokované na budúci kalendárny rok a očakáva sa, že náklady sa zvýšia až o 250 percent.
Poľská platforma na výmenu ekonomických informácií Krajowy Rejestr Długów tiež načrtáva podobný, aj keď nie taký rozsiahly trend: „Ceny benzínu a energie ovplyvňujú finančnú situáciu podnikov“ a „niektoré podniky určite utrpia, aj keď ťažko povedať, do akej miery,“ povedal pre hovorca spoločnosti Andrzej Kulik.
Inflácia rastie
Inflácia dosiahla v septembri 2022 medziročne 15,6 percenta, čo je päť percentuálnych bodov nad priemerom EÚ 10,9 percenta. Dokonca aj krajiny, ktoré nezaznamenali žiadny výrazný nárast, očakávajú s príchodom zimy zmenu.
Nemecko, ktoré zaznamenalo pokles krachov firiem o takmer 20 percent, sa pripravuje na nárast, keďže energetická kríza zasiahla rôzne typy podnikania, najmä energeticky náročné spoločnosti a B2C služby, ktoré sú najviac zasiahnuté poklesom v spotrebe. V centre pozornosti verejnosti sú pekárne, ktoré vyhovujú obom kategóriám.
Vládne financovanie doteraz chránilo spoločnosti pred najhoršími dopadmi energetickej krízy. V Taliansku bolo v roku 2022 vydaných až osem legislatívnych opatrení s priamymi zásahmi zameranými na obmedzenie výdavkov na elektrinu, zemný plyn a palivo a nepriamymi opatreniami zameranými na ochranu kúpnej sily domácností a likvidity podnikov. Podľa správy think-tanku Bruegel sa čisté náklady na pôžičky vyšplhali na 54,4 miliardy eur alebo 3,5 percenta HDP v roku 2021.
Vlády musia konať
To isté platí pre kontroverzný „ekonomický ochranný štít“ nemeckej vlády v hodnote 200 miliárd eur, z čoho 91 miliárd eur sa použije na obmedzenie cien plynu.
Silné lobovanie zo strany zamestnávateľských zväzov tiež prinútilo francúzsku vládu, aby konala, pričom minister hospodárstva Bruno Le Maire oznámil vytvorenie „záruky na elektrickú energiu“ pred rokovaniami o energetických zmluvách, hoci podrobnosti ešte neboli zverejnené.
Zmena splátkového kalendára je dostupná aj prostredníctvom špecializovanej služby vo Francúzskej centrálnej banke, aj keď odbory a priemysel zdôraznili jasné obmedzenie: každá zmena splátkového kalendára by spoločnosť pridala na zoznam rizikových platieb (neschopnosť splácať dlh), čo by odstrašilo potenciálnych klientov a investorov.
Ďalšie dôležité správy
