Život na európskom kontinente bol dlho predmetom závisti cudzincov, najmä kvôli štýlu označovanému ako umenie žiť. Teraz však rýchlo stráca svoj lesk, pretože kúpna sila Európanov sa postupne znižuje. Francúzi jedia menej foie gras a pijú menej červeného vína. Španieli šetria olivovým olejom. Fíni sú nabádaní, aby využívali sauny vo veterných dňoch, keď je energia lacnejšia. Píše to americký ekonomický list The Wall Street Journal.
Napríklad spotreba mäsa a mlieka v Nemecku klesla na najnižšiu úroveň za 30 rokov a kedysi rýchlo rastúci trh s biopotravinami sa prepadol. Taliansky minister hospodárskeho rozvoja Adolfo Urso v máji zvolal krízové zasadnutie kvôli cenám cestovín, ktoré sú tam obľúbenou základnou potravinou. Ich ceny sa zvýšili o viac ako dvojnásobok celoštátnej miery inflácie.
Súčasné ťažkosti Európy sa vytvárali dlho. Starnúca populácia, ktorá dáva prednosť voľnému času a istote zamestnania pred zárobkom, priniesla roky nevýrazného rastu ekonomiky a produktivity. Potom prišiel dvojitý úder v podobe pandémie a vlečúcej sa ruskej vojny na Ukrajine. Tieto krízy narušili globálne dodávateľské reťazce a spôsobili prudký rast cien energií a potravín, čím sa zhoršili problémy, ktoré sa prejavovali desiatky rokov.
Reakcie vlád problémy len prehĺbili. Aby zachovali pracovné miesta, smerovali svoje dotácie predovšetkým zamestnávateľom. Keď potom prišiel cenový šok, tak spotrebitelia zostali bez finančného vankúša. Naopak Američania ťažili z lacných energií a vládnej pomoci určenej predovšetkým občanom, aby mohli míňať.
V minulosti európskemu kontinentu mohol prísť na pomoc mohutný vývozný priemysel. Ale pomalé oživenie v Číne, ktorá je pre Európu zásadným trhom, tento pilier rastu podkopáva. Vysoké náklady na energie a vysoká inflácia na úrovni nevídanej 50 rokov zhoršujú cenovú výhodu tunajších výrobcov na medzinárodných trhoch a ničia kedysi harmonické pracovné vzťahy. S oslabovaním svetového obchodu sa stáva slabinou Európy aj jej silná závislosť na vývoze, ktorý pri eurozóne tvorí asi polovicu hrubého domáceho produktu oproti desiatim percentám v prípade Spojených štátov.
Stredná vrstva je čoraz chudobnejšia
Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa súkromná spotreba v dvadsiatich krajinách eurozóny od konca roka 2019 po očistení o infláciu znížila asi o jedno percento. V USA, kde je trh práce v dobrej kondícii a príjmy domácností sa zvyšujú, súkromná spotreba vzrástla takmer o deväť percent. EÚ má teraz na celosvetových výdavkoch spotrebiteľov podiel 18 percent, zatiaľ čo Amerika 28 percent. Pred 15 rokmi pripadala na EÚ aj na USA zhruba štvrtina z celkového objemu.
Táto bolesť zasahuje aj veľkú časť stredných vrstiev. V Bruseli, jednom z najbohatších európskych miest, stáli nedávno večer učitelia a zdravotné sestry v rade, aby získali potraviny za polovičnú cenu z korby kamióna. Predajca Happy Hours Market zhromažďuje v supermarketoch potraviny s blížiacim sa dátumom spotreby a inzeruje ich prostredníctvom aplikácie. Zákazníci si môžu objednať potraviny skoro popoludní a večer si ich vyzdvihnúť za zníženú cenu.
„Niektorí zákazníci mi hovoria, že môžu vďaka nám jesť mäso dvakrát až trikrát týždenne,“ hovorí Pierre van Hede, keď rozdával debny s potravinami.
Podobné služby sa objavujú v celom regióne a propagujú sa ako spôsob, ako znížiť plytvanie potravinami a zároveň ušetriť peniaze. Spoločnosť TooGoodToGo bola založená v Dánsku v roku 2015 a predáva zvyšky potravín z obchodov a reštaurácií. V celej Európe má 76 miliónov registrovaných užívateľov, čo je zhruba trojnásobok počtu z konca roka 2020. V Nemecku ponúka zachránené potraviny, vrátane tých s prekročeným dátumom spotreby, vo svojom internetovom obchode firma Sirplus, ktorá vznikla v roku 2017. Rovnakú ponuku má firma Motatos, ktorá vznikla vo Švédsku v roku 2014 a teraz pôsobí vo Fínsku, Nemecku, Dánsku a Británii.
Mäso zdraželo v Nemecku o 30 percent
Naopak, výdavky za luxusné potraviny prudko klesli. Nemci vlani spotrebovali 52 kilogramov mäsa na osobu, čo bolo o osem percent menej ako v predchádzajúcom roku a najmenej od začiatku výpočtov v roku 1989. Aj keď to čiastočne odráža spoločenské obavy o zdravé stravovanie a životné podmienky zvierat, podľa odborníkov tento trend urýchlili ceny mäsa, ktoré v posledných mesiacoch vzrástli až o 30 percent.
Nízke výdavky a zlé demografické vyhliadky znižujú atraktivitu Európy pre mnohé podniky – od spotrebiteľského gigantu Procter & Gamble po impérium s luxusným tovarom LVMH, ktoré čoraz väčšiu časť tržieb vytvára v Severnej Amerike. „Americký spotrebiteľ je odolnejší ako ten európsky,“ povedal v apríli finančný riaditeľ spoločnosti Unilever Graeme Pitkethly.
Ekonomika eurozóny podľa údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) za posledných 15 rokov meraných v dolároch vzrástla približne o šesť percent, zatiaľ čo americká ekonomika o 82 percent. Podľa správy, ktorú tento mesiac vypracovalo nezávislé Európske centrum pre medzinárodnú politickú ekonómiu (ECIPE), je priemerná krajina EÚ chudobnejšia v prepočte na hlavu ako akýkoľvek štát USA, s výnimkou štátov Idaho a Mississippi. Ak bude súčasný trend pokračovať, bude v roku 2035 rozdiel medzi HDP na obyvateľa v USA a v EÚ rovnako veľký, ako je dnes rozdiel medzi Japonskom a Ekvádorom, uvádza správa.
Slabý hospodársky rast a zvyšovanie úrokových sadzieb zaťažujú štedré európske sociálne štáty, ktoré poskytujú obľúbené zdravotné služby a dôchodky. Európske vlády zisťujú, že staré recepty na riešenie tohto problému sú buď nedostupné, alebo prestali fungovať.
Hlavný ekonóm britskej centrálnej banky Huw Pill v apríli občanov Británie varoval, že sa musia zmieriť s tým, že sú chudobnejší. Vyzval ich tiež, aby prestali tlačiť na zvyšovanie miezd. „Áno, všetci sme na tom horšie,“ povedal a dodal, že snaha kompenzovať rastúce ceny vyššími mzdami by len podporila ďalší rast inflácie.
Vzhľadom na to, že európske vlády musia zvyšovať výdavky na obranu, a vzhľadom na rast nákladov na úvery, ekonómovia očakávajú, že sa budú zvyšovať dane. To zvýši tlak na spotrebiteľov. Dane v Európe sú pritom už teraz v porovnaní s ostatnými bohatými krajinami vysoké, zodpovedajú zhruba 40 až 45 percentám HDP v porovnaní s 27 percentami v USA. Americkí zamestnanci si z výplaty odnášajú takmer tri štvrtiny, keď sa zohľadnia už zaplatené dane z príjmov a sociálne zabezpečenie. Naproti tomu francúzskym a nemeckým zamestnancom zostáva len polovica výplaty.
Chudnutie Európy posilnilo množstvo odborov, ktoré na celom kontinente naberajú desaťtisíce členov. Zvrátil sa tak desaťročia trvajúci pokles členskej základne. Vyššia organizovanosť v odboroch sa však nemusí prejaviť v plnších peňaženkách členov. Mnoho zamestnancov totiž uprednostňuje viac voľného času pred vyššími príjmami, a to aj vo svete, kde sa špirálovito zvyšuje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Mnoho odborových zväzov k tomu prihliada a podporuje to. Najväčší nemecký odborový zväz IG Metall požaduje pre zamestnancov v kovopriemysle skôr štvordňový pracovný týždeň pri zachovaní príjmov, než aby požadoval zvýšenie miezd.
Ďalšie dôležité správy
