Vlani veterná energia poskytla 20 percent elektriny spotrebovanej Európe. Bola to však len polovica zámeru, ktorý treba pre splnenie environmentálnych cieľov EÚ do roku 2030.
Za posledných 20 rokov sa podiel veternej energie na výrobe elektriny v Európe zvýšil. Brusel chce trend urýchliť, aby tiež znížila závislosť od fosílnych palív.
Vlani sa v Európe vybudovalo 15 gigawattov (GW) novej kapacity veternej energie, z toho 13 GW zabezpečili pobrežné a približne dva GW pozemné veterné farmy. Členské štáty EÚ zabezpečili 13 GW z celkovej novej kapacity veternej energie. Na splnenie environmentálnych cieľov EÚ do roku 2030 by bolo potrebné postaviť nové veterné farmy s výkonom 30 GW každý rok. EÚ si stanovila plány, podľa ktorých veterná energia by mala predstavovať 34 percent spotrebovanej elektriny do roku 2030 a vyše 50 percent do roku 2050.
Posledné roky mal globálny veterný priemysel na mori problémy s infraštruktúrou, sieťovými prepojeniami, logistickou, neskorými povoleniami a vyššími nákladmi na komponenty pre turbíny. V Európe investície do pobrežných veterných fariem klesli a niekedy je výzvou urobiť konečné investičné rozhodnutie.
Európa nebuduje dostatok nových kapacít veternej energie, pretože väčšina vlád nepresadzuje povoľovacie predpisy EÚ, nové pripojenia k sieti meškajú a neelektrifikovala dostatočne rýchlo svoju ekonomiku.