Rok zúčtovania. Aj tak možno nazvať v Európskej únii rok 2011. Európska dvadsaťsedmička sa za posledné dva roky potácala v ťažkej kríze, čo so sebou prinieslo aj mnohé revolučné opatrenia, ktoré jej majú vrátiť stratený lesk. Bude mať nový makroekonomický dohľad, vyšliapne si na ratingové agentúry, hedžové fondy a jej oku neunikne celý rad ekonomických sektorov. Ak pôjde všetko podľa plánu, predovšetkým nemeckého, štáty budú po novom stáť pred možnosťou bankrotu.
Stop nezodpovednosti
Nezodpovedné hospodárenie má byť raz navždy zakázané a prípad Grécka sa už nemá opakovať. To všetko je cieľom obrovského objemu legislatívy, ktorú členské štáty EÚ schválili po roku 2008, teda po štarte najväčšej hospodárskej a finančnej krízy od 30. rokov minulého storočia. Nové opatrenia majú jedného spoločného menovateľa, z veľkej časti začnú platiť práve v roku 2011. Niet pochýb, že mnohé z nich sú šité horúcou ihlou a pri mnohých nemožno odhadnúť, aký budú mať skutočný vplyv. Na tentoraz zahoďme všeobecný pesimizmus a predpokladajme, že sa únijné inštitúcie a národné vlády nesnažili zbytočne.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi, keď problémy predlženého Grécka začali ohrozovať aj samu existenciu jednotnej európskej meny, by zrejme nik neodhadol, že euro sa v pomerne krátkom čase vráti na výslnie a jeho kurz k doláru sa z dlhodobo najnižších úrovní presype k úrovniam najvyšším. A napriek tomu sa to stalo.
Na strane EÚ tentoraz stálo aj šťastie. Prepad kurzu eura prišiel v pravom čase a poskytol nečakaný impulz silným ekonomikám skôr zo severnej časti Európy. Ak si únia nastúpené tempo udrží aj v prípade opätovného posilnenia jednotnej európskej meny, otvára sa pred ňou netušená možnosť. V roku 2000 sa lídri členských štátov EÚ rozhodli do roku 2010 dohnať a predbehnúť Spojené štáty. Tento pokus, ako vieme, sa skončil fiaskom, náhoda však chcela, že taká možnosť bude na budúci rok v určitom zmysle úplne reálna.
Spojené štáty bojujú so štruktúrnymi problémami vlastnej ekonomiky, raketovo rastúcim zadlžením a na Európu strácajú prekvapivo aj v rýchlosti rastu hospodárstva, čo bol doteraz veľmi vzácny jav. Ak sa únii a najmä eurozóne, ktorá tvorí asi 80 percent ekonomiky EÚ, podarí vyrovnať so silnejším kurzom jednotnej meny a z väčšej časti udrží súčasné tempo hospodárskeho rastu, môžeme byť svedkami donedávna absurdnej situácie – EÚ slušne rastie a USA sa norí do recesie.
Sever a juh
Tento scenár však bude platiť len pre severnú časť európskej dvadsaťsedmičky. Gréci, Španieli, Taliani či Portugalci nemôžu rátať s tým, že ich ekonomiky budú držať tempo s nemeckou. Ich vlády budú pykať za rozpočtovú nezodpovednosť v budúcich rokoch a tzv. južné krídlo únie nebude svedkom slušného hospodárskeho rastu ešte niekoľko rokov. Nedá sa vylúčiť, že Španielsko, Portugalsko či Írsko v budúcom roku požiadajú o pomoc z eurovalu. Ak áno, na stabilitu eurozóny to nebude mať taký zásadný vplyv ako grécka kríza a trhy sa o pár dní upokoja, keď uvidia, že celý mechanizmus funguje.
Potenciálnym nebezpečenstvom pre rozpočtových hriešnikov je ohlas, s akým investori zareagujú na nápad Nemecka presadiť po roku 2013 v eurozóne riadený bankrot štátov so zapojením bánk a ďalších finančných inštitúcií. Ak by sa únia na podobnom postupe v budúcom roku dohodla, investori môžu dostať strach a ohrozené krajiny začať opúšťať, výnosy z ich dlhopisov môžu vyletieť do dosiaľ netušených výšin a zatvoriť vládam prístup na trh.
V opačnom a zrejme aj pravdepodobnejšom scenári sa národným vládam bude dariť držať verejné financie na uzde. Euro si v takom prípade pripíše podstatné víťazstvo v boji o vlastnú existenciu a diskusie okolo jeho výhod či nevýhod postupne utíchnu. Taký vývoj so sebou prinesie aj presvedčenie politikov, že rozhodovanie na celoúnijnej úrovni a prenos niektorých právomocí do Bruselu je jedinou správnou cestou. Čím ďalej, tým viac sa tak budú objavovať návrhy na harmonizáciu v oblastiach, ktoré sa zdali dosiaľ nedotknuteľné. Prvou lastovičkou bude v polovici roka 2011 návrh Európskej komisie na zrušenie roamingu. Európania si tak zavolajú zo štátu do štátu za ceny, ktoré sú zvyknutí platiť doma.
Čoraz častejšie sa objavujú reči o možnosti zavedenia niektorých jednotných európskych daní. Veľké a bohaté krajiny už nechcú prispievať na svojich chudobnejších susedov a debata o vlastných zdrojoch v rozpočte EÚ nadobudne intenzitu. Hoci je to odvážna myšlienka, nakoniec sa ju v nejakej forme podarí presadiť, hoci to nebude hneď na budúci rok.
Nový rozpočtový rámec
Studenou sprchou pre krajiny, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a neskôr, bude návrh nového rozpočtového rámca na ďalšie roky, ktorý uzrie svetlo sveta na konci maďarského predsedníctva v polovici budúceho roku. Bratislavu, Prahu a ďalšie stredo- a východoeurópske metropoly prekvapí, že boom únijných dotácií je dávno za nimi a v budúcich rokoch budú len paberkovať. Kohéznu politiku, založenú na príspevkoch chudobnejším regiónom, čakajú značné zmeny a pod tlakom veľkých štátov aj rozparcelovanie do nových sektorových fondov, na ktoré budú môcť dosiahnuť aj bohaté regióny.
Rok 2011 tak bude rokom zmien, ktoré len potvrdia, že Európa nastúpila cestu integrácie, o ktorej hĺbke pred pár rokmi nesnívali ani tí najväčší eurooptimisti a eurofederalisti.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Foto - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
