Cenový rast v Nemecku sa tak aj v úvode nového roka držal hlboko pod inflačným cieľom ECB stanovenom na úrovni tesne pod dvomi percentami, no bol výrazne rýchlejší než cenový rast u nás na Slovensku.

Podľa Štatistického úradu SR v januári ceny na Slovensku medziročne stagnovali. Pomalý rast cien, ich stagnácia či dokonca cenový pokles, sú v posledných mesiacoch prítomné vo väčšine krajín EÚ.

Na konci roka 2013 sa medziročný pokles cien týkal štvorice európskych ekonomík – Grécka, Cypru, Bulharska a Lotyšska. No a je pravdepodobné, že za január 2014 bude zoznam krajín zaznamenávajúcich medziročné zlacnenie tovarov a služieb ešte dlhší. O hrozbe deflácie v eurozóne tak ešte určite budeme počuť.

Aj pravidelný mesačný report Európskej centrálnej banky potvrdil, že inflačné očakávania sa znižujú. Centrálni bankári z eurozóny sa už viackrát nechali počuť, že rozhodujúcim pre prípadnú ďalšiu akciu v podaní ECB nie je ani tak aktuálny inflačný vývoj, ako ten očakávaný.

Podľa najnovších predikcií európskych prognostikov nedosiahne miera inflácie v eurozóne inflačný cieľ minimálne do konca roka 2016. A to by už mohlo nakopnúť centrálnu banku k akcii. Euro však na tieto správy prekvapivo nezareagovalo poklesom, ale rastom.

Počas svojej púte nahor prerazilo hneď niekoľko malých technických rezistencií a krátkodobo sa dostalo až nad hladinu 1,3680 dolára za euro, teda najvyššie od konca januára. V piatok ráno spoločná mena eurozóny prerazila hladinu 1,3700 dolára za euro.

Rastu eura nezabránili ani stupňujúce tlaky na talianskej politickej scéne, ktoré vyvrcholili vyhlásením premiéra Enrica Lettu o podaní demisie. Naopak, Taliansko sa vo štvrtok tešilo z úspešného predaja dlhopisov v súhrnnom objeme 7,5 miliárd eur. Takmer polovicu z tejto sumy získalo Taliansko predajom trojročných fondov, ktorých výnos do splatnosti v aukcii dosiahol rekordne nízkych 1,41 percenta ročne. 

Na druhej strane Atlantiku boli zverejnené dáta z maloobchodu a trhu práce. Nepriaznivé počasie v USA v januári neprialo tamojším obchodníkom, ktorých tržby medzimesačne poklesli o – 0,4 %, čím sklamali očakávanie trhu.

Pokles tržieb bol predovšetkým dôsledkom nižších predajov automobilov, keďže po očistení o túto položku tržby amerických maloobchodníkov medzimesačne stagnovali. O niečo horšie v porovnaní s trhovými očakávaniami sa podľa štatistík vyvíjal aj americký trh práce. V šiestom týždni totiž v USA pribudlo 339-tisíc nezamestnaných žiadajúcich o podporu.

Akciové indexy v USA však aj napriek horším dátam ukončili štvrtkové obchodovanie v pluse. Dow Jones vzrástol nad hladinu 16 tisíc bodov a získal 0,4 percenta. O niečo výraznejší rast na úrovni 0,6 percenta si vo štvrtok zaknihoval S&P500 a technologický NASDAQ vzrástol o takmer percento. Európske akciové indexy sa vyvíjali zmiešane, keď nemecký DAX (+ 0,6 percenta) či francúzsky CAC (+ 0,2 percenta) rástli, no indexy krajín z juhu Európy strácali.

V cenovom raste aj vo štvrtok pokračovalo zlato, ktoré prelomilo hladinu 1 300 dolárov za uncu a je tak najdrahšie od začiatku novembra 2013. Včera si na svoje konto pripísalo rast o 0,9 percenta a od začiatku roka je drahšie už o 8 percent. Po minuloročnom cenovom prepade o viac ako štvrtinu sa tak v úvode roka 2014 zlato čiastočne spamätáva, keď ťaží z problémov v rozvíjajúcich sa ekonomikách a oprašuje svoje postavenie bezpečného prístavu.

Piatkový makrokalendár je na rozdiel od toho štvrtkového poriadne nadupaný. Už dopoludnia sa dozvieme, ako sa vyvíjala ekonomika eurozóny i jednotlivých európskych krajín v poslednej štvrtine uplynulého roka.

Práve na tieto čísla čaká aj ECB, aby ich mohla spolu s inflačnými očakávaniami starostlivo vyhodnotiť a rozhodnúť sa, či ekonomika eurozóny potrebuje ďalšiu pilulku v podobe uvoľnenia menovej politiky. Už zverejnené dáta za Nemecko a Francúzsko pozitívne prekvapili, keďže ekonomiky ťahúňov eurozóny v závere roka 2013 šliapli na plyn a zrýchlili svoj rast.

Nad očakávania dobre sa vyvíjal aj HDP našich susedov z Českej republiky a Maďarska a potešil nás aj finiš v podaní slovenskej ekonomiky, ktorá v poslednej štvrtine roka 2013 zaznamenala medziročný rast HDP na úrovni 1,5 %.

Autorka je analytička Poštovej banky