Správa o stave klímy v Európe je následkom leta plného extrémov a anomálií. Rekordné horúčavy spálili Veľkú Britániu, alpské ľadovce mizli nevídanou rýchlosťou a dlhotrvajúca vlna horúčav „uvarila“ vody Stredozemného mora.
„Európa predstavuje živý príklad toho, ako sa Zem otepľuje a pripomína nám, že ani dobre pripravené spoločnosti nie sú v bezpečí pred dôsledkami extrémnych výkyvov počasia,“ uviedol vo vyhlásení generálny tajomník WMO Petteri Taalas.
V správe sa uvádza, že od roku 1991 do roku 2021 sa teploty nad Európou oteplili v priemere o 0,5 °C za desaťročie, zatiaľ čo celosvetový priemer bol len 0,2 °C.
V minulom roku spôsobili extrémne výkyvy počasia v dôsledku klimatickej zmeny - najmä záplavy a búrky - v Európe škody presahujúce 50 miliárd dolárov.
Dôvod, prečo sa Európa otepľuje rýchlejšie ako iné kontinenty súvisí s tým, že veľká časť kontinentu sa nachádza v subarktickej a arktickej oblasti, najrýchlejšie otepľujúcej sa oblasti na Zemi, ako aj so zmenami v spätnej väzbe klímy, uviedli vedci.
Príkladom je menej mrakov nad Európou v lete, čo znamená, že na kontinent teraz dopadá viac slnečného svetla a tepla, uviedla Freja Vamborgová, vedúca vedecká pracovníčka programu Copernicus Climate Change Service.
Niektorí vedci nazvali Európu „hotspot horúčav“, keďže sa množstvo teplotných vĺn na tomto kontinente kvôli zmenám v cirkulácii atmosféry zvyšuje rapídnejšie ako v iných regiónoch.
Hoci teploty stúpajú, Európskej únii sa podarilo znížiť emisie skleníkových plynov v rokoch 1990 až 2020 o 31 percent, uvádza sa v správe, a jej cieľom je znížiť emisie o 55 percent do roku 2030.
Delegáti pricestujú 6. novembra do Egypta na COP27, výročný samit OSN o klíme. Očakáva sa, že sa na ňom zúčastní francúzsky prezident Emmanuel Macron a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Rozhodnutie britského premiéra Risha Sunaka nezúčastniť sa na samite o klíme COP27 sa prehodnocuje, uviedol v pondelok jeho hovorca.
