Európa nebola pripravená na extrémne horúčavy, ktoré ju zasiahli počas tohtoročného pekelného júla, čo je zrejmé aj podľa počtu obetí, ktoré si vlna horúčav v Európe doposiaľ vyžiadala, píše POLITICO.
Len v Španielsku a Portugalsku zomrelo v dôsledku extrémne teplého počasia dvetisíc ľudí. Toto číslo sa nepochybne ešte zvýši, keď budú známe údaje z Francúzska, Británie, Belgicka a Holandska, ako aj zo strednej a východnej Európy, kde horúčavy stále pretrvávajú.
Nie sme pripravení
Nepripravenosť Európy sa prejavila aj v jej postoji k rozsiahlym požiarom, ktoré sa minulý týždeň šírili Francúzskom, Španielskom, Gréckom či Portugalskom. EÚ namiesto toho, aby do boja so živlom nasadila ďalšie hasičské lietadlá, rokovala o ich kúpe. Nepripravenosť starého kontinentu sa prejavila aj v tom, akú stopu zanechala vlna horúčav na celej ekonomike, keď v teplotách presahujúcich 40 stupňov Celzia miestami kolabovala energetická, dopravná a technologická infraštruktúra.
Po tom, čo teploty na celom kontinente lámali historické rekordy, klimatológovia varovali, že nejde o nejaký rozmar počasia. Extrémne horúčavy a ešte vyššie teploty sa v dôsledku klimatickej zmeny budú objavovať čoraz častejšie.
Doposiaľ nevídané
Aj keď vlna horúčav udrela na Európu s doposiaľ nevídanou silou, reakcia a preventívne opatrenia, ktoré vlády jednotlivých krajín prijímajú – alebo neprijímajú –, môžu vždy rozhodovať o tom, koľko ľudí v dôsledku extrémneho tepla zomrie a do akej miery dôjde k narušeniu chodu spoločnosti a ekonomiky. „Svojím spôsobom sú tie stovky životov, ktoré si vlny horúčav vyžiadali, životmi zmárnenými,“ povedal Maarten van Aalst z klimatického centra Červeného kríža a člen poradného výboru EÚ v oblasti klimatickej zmeny.
Na najvyššej úrovni jednoducho príprava vlád jednotlivých európskych krajín na teplejšiu planétu jednoducho nie je dostatočná. Všetky členské štáty EÚ majú vypracované národné plány boja s klimatickou zmenou, ktoré sú však neraz povrchné a na ich realizáciu chýbajú financie.
Povrchné informácie
Členské štáty EÚ sú zo zákona povinné vykazovať, koľko finančných prostriedkov vynaložili na tzv. adaptáciu na zmenu klímy, a to celkovo aj v rámci jednotlivých rezortov. Z analýzy, ktorú vypracovalo POLITICO, vyplýva, že 20 z 27 členských o svojich investíciách do adaptácie na klimatickú zmenu informuje len veľmi povrchne alebo neinformuje vôbec. „Jednoducho (tie informácie) nemajú,“ hovorí expert na adaptáciu na zmenu klímy Wouter Vanneuville z Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA).
A pritom horúčavy sú najhoršou prírodnou katastrofou, ktorá Európu pravidelne postihuje. Za posledné štyri desaťročia si podľa údajov EEA vlny horúčav vyžiadali životy 76-tisíc až 128-tisíc Európanov, pričom najviac ľudí v dôsledku vysokých teplôt nezomrelo v typicky horúcich krajinách, ako sú Španielsko alebo Taliansko, ale v Nemecku.
Chýbajú plány a peniaze
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má len necelá polovica členských štátov EÚ pripravené akčné plány na zvládanie vplyvu extrémnych teplôt na ľudské zdravie. Navyše viac ako polovica z krajín, ktoré takýmito plánmi disponujú, nemá na ich realizáciu dostatok finančných prostriedkov.
„Nesúlad medzi stupňom ohrozenia a tempom prijímania opatrení je škandalózny,“ myslí si šéf nemeckej Aliancie na ochranu klímy a zdravia Martin Herrmann. „Nevieme, kedy sa zasa stane niečo mimoriadne závažné, a my na to nie sme pripravení,“ dodáva Herrmann.
Ďalšie dôležité správy
