Počet narodených detí v Európskej únii dosiahol v roku 2023 historické minimum. Vo všetkých 27 členských štátoch sa podľa dát Eurostatu dostal na necelých 3,7 milióna, čo je najmenej od začiatku zbierania porovnateľných údajov v roku 1961.
Táto hodnota predstavuje pokles o 5,5 percenta v porovnaní s rokom 2022. Vrcholom bolo takmer sedem miliónov narodení v polovici 60. rokov 20. storočia.
Pokračujúci pokles novorodencov v Európe bude pravdepodobne vyvíjať výrazný tlak na verejné financie, pretože znižujúca sa pracovná sila bude zvyšovať náklady na oblasti ako zdravotná starostlivosť a dôchodky, argumentuje Financial Times. Negatívny trend ešte zhoršujú obavy o klimatické zmeny, politická a ekonomická neistota, dôsledky pandémie, ale aj nárast inflácie za posledné desaťročie.
Takmer 40 percent európskych pracovníkov má naštrbené duševné zdravie
„Je možné, že vnímané neistoty – ako je pracovná neistota, rastúce náklady na život, ceny nehnuteľností a viaceré globálne krízy vrátane pandémie, geopolitických napätí a klimatických zmien – môžu negatívne ovplyvniť rozhodnutia jednotlivcov o rodičovstve,“ povedal odborník na populačné otázky pri OSN Guangyu Zhang.
Ľudia čoraz viac odkladajú rodičovstvo, európske ženy rodia v staršom veku. Údaje z Eurostatu ukázali, že priemerný vek žien pri narodení prvého dieťaťa vzrástol na takmer 30 rokov v roku 2022, oproti 28,8 v roku 2013. Podiel narodení u matiek vo veku 40 a viac rokov sa v poslednom desaťročí viac než zdvojnásobil, z 2,5 percenta na šesť percent. Tento trend odzrkadľuje odklad rodičovstva, pričom mnoho žien sa rozhoduje mať deti neskôr v živote, približne pri hornej hranici reprodukčného veku, ktorú OSN definuje ako 49 rokov.
Pokles počtu narodení je najvýraznejší v krajinách ako Taliansko, Španielsko, Grécko, Poľsko, Fínsko a pobaltské štáty, kde počet narodení za posledné desaťročie klesol o viac ako štvrtinu.
Ďalšie dôležité správy
